Hoci sa inflácia v závere minulého roka mierne upokojila, v roku 2026 sa výraznejšie spomalenie neočakáva. Podľa analytikov budú hlavným faktorom zdražovania najmä regulované ceny energií, rast miezd a drahšie služby. Inflácia by sa mala držať okolo hranice štyroch percent, pričom riziká jej ďalšieho zrýchlenia pretrvávajú.
Štatistický úrad SR zaznamenal v decembri 2025 medzimesačný pokles spotrebiteľských cien o 0,3 percenta. Išlo o jediný pokles cien počas celého minulého roka. Medziročná inflácia sa však mierne zvýšila na úroveň 3,8 percenta, čo síce patrilo k nižším hodnotám roka, no priemer za celý rok 2025 aj tak dosiahol štyri percentá.
Podľa analytikov však tento vývoj neznamená zásadný obrat. Už v úvode roka 2026 sa inflácia opäť stabilizuje na vyšších hodnotách.
Regulované ceny ako hlavný motor inflácie
Najvýraznejší vplyv na rast cien budú mať v tomto roku regulované položky, predovšetkým energie. Zvýšenie cien tepla by mohlo podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka formálne pridať k inflácii viac než pol percentuálneho bodu.
Časť tohto nárastu síce domácnostiam vykompenzujú takzvané energošeky, no ide len o čiastočné tlmenie dopadov. Pri elektrine a plyne zostáva energopomoc zachovaná formou dotácií, avšak už nie plošne.
Približne desatina domácností bude podľa odhadov platiť plné, nedotované ceny elektriny a plynu. Aj tento faktor sa premietne do celkového cenového vývoja, hoci v menšom rozsahu – v desatinách percentuálneho bodu.
Analytici upozorňujú, že rozdielne nastavenie kompenzácií môže viesť k nerovnomernému dopadu inflácie na jednotlivé skupiny obyvateľstva.
Služby zdražejú, potraviny zatiaľ brzdiace
Ďalším výrazným impulzom rastu cien budú služby. Tie absorbujú zvýšené náklady firiem, najmä v dôsledku rekordného, približne 12-percentného rastu minimálnej mzdy. Vyššie mzdy sa postupne pretavujú do cien v sektore služieb, čo bude infláciu tlačiť nahor aj v ďalších mesiacoch.
Naopak, ceny potravín by podľa odborníkov už nemali byť v roku 2026 dominantným inflačným faktorom, keďže ich rast sa po predchádzajúcich rokoch výraznejšie stabilizoval.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček očakáva, že inflácia sa bude aj začiatkom roka pohybovať v blízkosti štyroch percent, s postupným, ale veľmi pomalým spomaľovaním počas roka. Celoročný priemer by sa mohol priblížiť k úrovni 3,5 percenta.
Zároveň však upozorňuje, že riziká sú stále vychýlené smerom nahor, najmä v prípade ďalších administratívnych zásahov do cien, rýchlejšieho rastu miezd či nepredvídateľných vonkajších šokov.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka by sa Slovensko mohlo aj v roku 2026 zaradiť medzi krajiny s najvyšším rastom cien v eurozóne. Priemerná inflácia okolo štyroch percent by znamenala druhé miesto hneď za Rumunskom.
Jedným z hlavných dôvodov je podľa neho dlhodobé odsúvanie regulácie cien energií, ktoré sa teraz postupne premieta do účtov domácností aj podnikov.
Národná banka: spomalenie nepríde hneď
Ani analytici Národnej banky Slovenska nevidia priestor na rýchlejšie zníženie inflácie. V januári očakávajú medziročný rast cien na úrovni blízkej štyrom percentám, pričom rozhodujúcim faktorom bude najmä zdražovanie regulovaných cien tepla, plynu a elektriny.
Podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej bude cenový vývoj ovplyvnený aj stavom slovenskej ekonomiky, situáciou na trhu práce a pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou. Významnú rolu zohrá aj vývoj cien energií a ďalšie nastavenie energopomoci.
Za výrazné proinflačné riziká označuje vývoj na svetových trhoch, obchodné konflikty, vojnové napätie a rast ciel. Aj preto sa momentálne javí ako realistický scenár, že ceny tovarov a služieb porastú v roku 2026 tempom podobným ako vlani.
