Slovenská atletika zažíva v úvode roka 2026 tvrdý náraz do reality, ktorý obnažil dlhodobo neriešené problémy s infraštruktúrou. Tereza Čorejová, úradujúca Atlétka roka 2025 v kategórii mládeže, oznámila šokujúce rozhodnutie – predčasne uzatvára halovú sezónu.
Dôvodom nie je strata motivácie ani nedostatočná výkonnosť, ale neúnosné podmienky na prípravu v krajine, ktorá nedisponuje ani jednou regulárnou atletickou halou. Talentovaná prekážkarka, ktorá mala ambíciu bojovať o limity na halové majstrovstvá sveta v Toruni, sa namiesto súťaženia musí sústrediť na záchranu vlastného zdravia a psychických síl.
Absurdná realita „športového bezdomovca“
Tereza Čorejová, členka klubu Naša atletika Bratislava, sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. Ako elitná športovkyňa sa pokúšala skĺbiť náročné vysokoškolské štúdium s vrcholovým tréningom, čo sa však v slovenských podmienkach ukázalo ako nemožná misia. Bez prístupu k regulárnej 200-metrovej dráhe s naklopenými zákrutami sa jej každodenný život zmenil na nekonečné presuny za hranice, najčastejšie do rakúskej Viedne.
„Je to ešte dosť čerstvé, definitívne sme sa rozhodli až vo štvrtok ráno. Je veľmi náročné plnohodnotne sa pripravovať bez haly, a teda s neustálym večerným cestovaním, a ešte to skĺbiť aj so štúdiom na vysokej škole. V takýchto podmienkach je veľmi ťažké dávať atletike sto percent. Tréningy sme v podstate iba tak lepili,“ uviedla znechutená Čorejová v rozhovore pre Slovenský atletický zväz (SAZ).
Štát bez strechy nad hlavou: Sme na chvoste Európy
Prípad Čorejovej je jasným signálom zlyhania štátnej športovej politiky. Slovensko zostáva smutným unikátom v stredoeurópskom regióne, keďže ako jediná krajina nedokáže svojim reprezentantom poskytnúť domovský stánok pre zimnú prípravu. Kým v Česku, Maďarsku či Poľsku disponujú modernými národnými centrami, slovenská špička musí suplovať chýbajúce zázemie logisticky a finančne náročným dochádzaním do Ostravy alebo Viedne.
Tento životný štýl si vyžiadal krutú daň. Neustále učenie sa v aute medzi tréningami a absencia regenerácie vyústili do zdravotných komplikácií. „Väčšinou som sa učila po ceste autom, čo nie je ideálne. Tento rok mám predsa len náročnejší rozvrh… Navyše sme nemali k dispozícii ani telocvičňu,“ dodáva piata žena slovenských historických tabuliek v behu na 60 m prekážok.
Stopka pred vrcholom sezóny: Zdravie je prednejšie
Hoci Čorejová vstúpila do roka 2026 vo výbornej forme, čo potvrdila novým osobným maximom na 150 metrov (17,97 s), jej hlavný cieľ v hale – pokorenie hranice 8,22 s na 60 m prekážok – zostane nateraz neuskutočnený. Spoločne so svojím trénerom Petrom Bottlíkom sa rozhodli neriskovať vážne zranenie, ktoré by mohlo ohroziť celú jej letnú sezónu a účasť na ME v Birminghame.
Namiesto nedeľného ostrého štartu vo viedenskej Wien Sport Arena tak prichádza vynútená pauza. Čorejová vysvetľuje: „Nechceme, aby zdravotné ťažkosti prepukli do niečoho vážnejšieho, čo by ma potom mohlo stáť celú sezónu. Neznamená to, že prestanem trénovať… len sa nebudeme na preteky špeálne pripravovať.“
Budúcnosť v neistote
Bronzová medailistka z ME do 23 rokov v Bergene je živým dôkazom toho, že talent a nadšenie rodiny nestačia na to, aby Slovensko dokázalo konkurovať svetovej atletike. Ak sa situácia s halou Elán v Bratislave alebo výstavbou nového centra nepohne vpred, hrozí, že Čorejovej príbeh nebude posledným. Bez adekvátnej infraštruktúry sa totiž vrcholový šport v našej krajine stáva pre talentovanú mládež len neúnosným bremenom.
