Česká republika patrí medzi svetové veľmoci v oblasti pivovarníctva. Nie každé pivo s dlhou históriou a chráneným názvom však automaticky znamená nadšenie u dnešných konzumentov. Niektoré tradičné české pivá sú často terčom kritiky – pre jednotvárnu chuť, zastaraný štýl či veľký rozdiel medzi reputáciou a realitou. Pozreli sme sa na šesť známych pivných typov a regiónov, ktoré napriek slávnemu menu vyvolávajú rozpačité reakcie.
České pivo má vo svete výnimočné postavenie a povesť, ktorú mu môžu mnohé krajiny len závidieť. Dlhé stáročia budovaná tradícia, presne definované suroviny a chránené názvy však ešte automaticky nezaručujú, že výsledok osloví každého konzumenta. Chuťové preferencie sa menia, pivná kultúra sa posúva smerom k rozmanitosti a remeselným experimentom a to, čo kedysi predstavovalo vrchol kvality, môže dnes pôsobiť predvídateľne alebo zastarano.
Práve preto sa niektoré známe české pivá ocitajú v paradoxnej pozícii. Na jednej strane stoja ako symbol národnej identity a pivovarníckej hrdosti, na druhej strane čelia kritike pre jednotvárnosť, slabší charakter či veľký rozdiel medzi reputáciou a skutočným chuťovým zážitkom. Známy portál TasteAtlas tentoraz priniesol zoznám najhoršie hodnotených českých pív.
6. Chodské pivo
Chodské pivo sa kedysi podávalo na kráľovských dvoroch, dnes však čelí kritike pre silnú sladovosť a vyššiu horkosť, ktorá nemusí vyhovovať modernému vkusu. Hoci sa vyrába výhradne v regióne a bez umelého sýtenia, jeho chuť je pre niektorých príliš ťažká a archaická.
5. Českobudějovické pivo
Českobudějovické pivo má presne stanovené pravidlá výroby – od vody z miestnej panvy cez žatecký chmeľ až po moravský jačmeň. Výsledkom má byť harmonické, stredne horké pivo v svetlej aj tmavej verzii. Práve vysoké očakávania však bývajú dôvodom sklamania.
Mnohí pivári považujú chuť za príliš konzervatívnu a málo výraznú. Hoci sortiment zahŕňa viacero typov vrátane nealkoholických či špeciálnych pív, kritici tvrdia, že ide o pivo, ktoré žije najmä zo svojej histórie, nie z inovácií.
4. Pilsner
Pilsner je dnes synonymom svetlého ležiaka po celom svete, no jeho pôvod je výlučne český. Vznikol v polovici 19. storočia v Plzni, kde miestni obyvatelia neboli spokojní s vtedajšou kvalitou piva a rozhodli sa pre zásadnú zmenu. Príchod bavorského sládka Josefa Grolla odštartoval revolúciu – vzniklo číre, svetlé pivo s výraznou chmeľovou arómou, aké dovtedy Európa nepoznala.
Paradoxne práve masové rozšírenie štýlu spôsobilo, že dnešný konzument často vníma pilsner ako fádny a uniformný. Mnohé napodobeniny stratili pôvodnú vyváženosť a charakter, pričom samotný názov sa stal viac marketingovým pojmom než zárukou kvality. Aj preto je pilsner dnes jedným z najčastejšie kritizovaných pivných štýlov.
3. Znojemské pivo
Znojemské pivo stavia na jednoduchosti – len voda, slad a chmeľ. Vyrába sa vo viacerých verziách, od výčapných až po ležiaky. Svetlé pivá sú výraznejšie horké, tmavé zas karamelové a jemnejšie.
Hoci sa výrobcovia držia tradície siahajúcej do 13. storočia, práve absencia širšieho chuťového spektra je dôvodom, prečo pivo zo Znojma často neosloví náročnejších pivárov.
2. Březnický ležák
Pivo z obce Březnice sa vyrába z kvalitnej pramenitej vody a tradičných surovín. Napriek tomu býva označované za chuťovo nenápadné. Jemná horkosť a čistý profil síce oslovia konzervatívnych konzumentov, no iní mu vyčítajú absenciu charakteru.
1. Brněnské pivo
Brněnské pivo nie je konkrétnym produktom, ale zastrešujúcim označením pre pivá varené v Brne. Mesto má bohatú pivovarnícku minulosť, no práve nejednoznačnosť pojmu býva terčom kritiky. Konzumenti často nevedia, čo presne očakávať.
Dominantným hráčom je Starobrno, ktoré ponúka klasické české ležiaky. Problémom však býva ich jednotvárnosť a slabšia chuťová výraznosť. Menšie pivovary síce prinášajú remeselnejší prístup, no celkový obraz brnianskeho piva je často vnímaný ako priemerný.
