Populárny slovenský herec Maroš Kramár (66) sa podelil o svoje úvahy týkajúce sa životov detí, ktoré vyrastajú v tieni slávnych rodičov. Podľa jeho slov sú tieto deti neustále pod drobnohľadom verejnosti, ktorá ich hodnotí prísnejšie a čaká na akýkoľvek prešľap. Sám Kramár momentálne zažíva jedinečnú skúsenosť, keď v novom seriáli „Sľub“ účinkuje po boku svojho vlastného syna Marka (17), čo mu umožňuje sledovať ho pri práci s hrdosťou.
Pre Kramára je účinkovanie v divácky obľúbenom seriáli „Sľub“ v istom zmysle „návratom domov“. Filmuje sa totiž v priestoroch, ktoré dôverne pozná z predošlého projektu „Mama na prenájom“. Toto prostredie mu poskytuje pocit istoty a orientácie, pričom spomína, že sa v ateliéroch pohybuje aj naslepo. Jedinou zmenou, na ktorú si musel zvyknúť, sú pozmenené interiéry, ktoré prešli úžasnou transformáciou vďaka architektom. Napriek ranným nástupom, ktoré sú pre neho ako „nočného vtáka“ výzvou, udržiava si rituál ľadovej sprchy, ktorý ho spoľahlivo preberie a nabije energiou na celý deň, hovorí v rozhovore pre Život.sk.
Spolupráca so synom Markom
V seriáli „Sľub“ stvárňuje Kramár postavu lekára, ktorý sa s rodinou prisťahuje do Bratislavy a prinesie si so sebou aj tajomstvo. Jeho seriálovú manželku hrá Miška Čobejová a ich syna – a zároveň jeho vlastného syna – hrá Marko. Ten sa do projektu dostal po návrate z ročného štúdia v Dánsku, keď ho produkcia po kastingu vybrala pre jeho podobnosť s otcom. Spoločná práca je pre oboch príjemným spôsobom, ako tráviť viac času spolu, keďže Marko už nežije v spoločnej domácnosti.
Maroš Kramár s radosťou sleduje synove herecké pokroky a snahu popasovať sa s množstvom textov. Hoci ho láka dávať rady, snaží sa byť zdržanlivý, vedomý si toho, že rodičovské rady môžu byť vnímané ako „buzerácia“. S Markom však majú otvorený vzťah, a tak mu svoje skúsenosti sprostredkúva citlivo, skôr ako usmernenie než ako kritiku. Oceňuje Markovu samostatnosť, ktorú si ešte viac upevnil počas študijného pobytu v Dánsku.
Marko, ktorý sa čoskoro stane plnoletým, zatiaľ o svojej profesionálnej budúcnosti uvažuje skôr mimo herectva. Hoci si v minulosti zahral v seriáli „Búrlivé víno“ a objavil sa v iných projektoch, nemá podľa otca „chorobnú ambíciu“ stať sa hercom za každú cenu. Maroš Kramár by ho však v rozhodnutí študovať na VŠMU podporil, hoci by ho to prekvapilo. Uvedomuje si vrtkavosť hereckého povolania, kde úspech často závisí od šťastia a mnoho mladých talentov rýchlo vyhasne. Pre neho je dôležitejšie, aby Marko našiel šťastie vo svojej práci, bez ohľadu na to, či pôjde o herectvo alebo iný smer.
Kramárov recept na dlhodobý úspech a nástrahy známeho mena
Sám Kramár si udržiava pozíciu na výslní už desiatky rokov. Za svoj úspech vďačí predovšetkým maximálnej poctivosti a pokore. Tvrdí, že kľúčom je nikdy si nemyslieť, že dosiahol vrchol, a neustále sa snažiť odovzdávať taký výkon, ktorý otvorí dvere k ďalším príležitostiam.
Zároveň sa vracia k úvodnej myšlienke o deťoch známych rodičov. Z vlastnej skúsenosti, ako dieťa z umeleckej rodiny, vie, aké ťažké je mať známe priezvisko.
Preto sa snažil svoje deti (Marka, Timura a Tamarku) vychovávať prísnejšie, aby boli slušné a uvedomovali si dosah svojho správania na verejnosti.
„Deti známych rodičov to majú v živote paradoxne ťažšie. Sú neustále pod drobnohľadom, ľudia sa na ne pozerajú cez prsty a čakajú na každú chybu… Vždy som im hovorieval, že si musia dávať pozor na to, ako sa správajú na verejnosti. Napríklad: „Nesmieš v reštaurácii vyvádzať, lebo nerobíš hanbu sebe, ale celej rodine,“ prízvukoval som im. Keď niečo vyparatil cudzí chlapec, ľudia si to nevšimli, ak by to urobilo niektoré z mojich detí, povedali by, urobil to Kramárov syn. Je pravda, že v tomto smere mali možno prísnejšiu výchovu, ale myslím, že sa to oplatilo. Všetci traja sú slušne vychovaní. Mám skvelú spätnú väzbu aj z aktuálneho nakrúcania. V ateliéroch nie som stále, Marko točí aj obrazy, kde spolu neúčinkujeme, a keď tam potom prídem, všetci od rekvizitárov cez kameramanov až po režiséra mi hovoria: „Maroš, ten tvoj chlapec je taký slušný, taký fajn.“ To isté platí o Timurovi a Tamarke,“ konštatuje.
Prízvukoval im, že ich chyby by boli pripisované celej rodine. Je hrdý na to, že všetky tri deti sú slušne vychované, čo mu potvrdzujú aj kolegovia z natáčania.
„Mám skvelú spätnú väzbu aj z aktuálneho nakrúcania. V ateliéroch nie som stále, Marko točí aj obrazy, kde spolu neúčinkujeme, a keď tam potom prídem, všetci od rekvizitárov cez kameramanov až po režiséra mi hovoria: „Maroš, ten tvoj chlapec je taký slušný, taký fajn.“ To isté platí o Timurovi a Tamarke,“ hovorí hrdo.
Spomienky na 80. roky a kritický pohľad na minulosť
Seriál „Sľub“ sa odohráva v 80. rokoch, čo Kramárovi prináša „spomienkový optimizmus“, hoci dobu vníma aj kriticky.
Uznáva, že ľudia majú tendenciu idealizovať si minulosť, no sám si uvedomuje mnohé negatíva, ako bola nesloboda, obmedzené cestovanie či nedostatok základných tovarov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
