Rok 2026 nebude pre podnikateľské prostredie jednoduchý. Podľa analýzy spoločnosti Coface, ktorú priniesla sita.sk, sa počet firiem, ktoré skončia v insolvencii, na globálnej úrovni zvýši o 2,8 percenta.
Hoci tempo rastu nebude také prudké ako v predchádzajúcich troch rokoch, stabilita bude iba dočasná a veľmi citlivá na ďalší vývoj.
Firmy totiž vstupujú do nového roka s viacerými záťažami:
- vysoké zadlženie z minulých rokov,
- znižujúce sa ziskové marže,
- pretrvávajúce napätie v kľúčových sektoroch,
- rastúce náklady na financovanie.
Práve úrokové sadzby môžu zásadne zamiešať kartami. Analytici upozorňujú, že už zvýšenie podnikateľských úverov o 25 bázických bodov by mohlo narušiť očakávané spomalenie rastu bankrotov. V takom prípade by sa globálna miera platobnej neschopnosti mohla opäť priblížiť k úrovni 4 až 5 percent, čo by znamenalo návrat k dynamike zaznamenanej v roku 2025. Náklady na úvery sa tak stávajú rozhodujúcim faktorom, ktorý môže ohroziť tisíce pracovných miest naprieč regiónmi.
Najzraniteľnejšie budú konkrétne odvetvia, ktoré sú citlivé na výkyvy dopytu aj financovania. Ide najmä o:
- stavebníctvo,
- chemický priemysel,
- textilný priemysel.
Tieto segmenty čelia kombinácii slabšieho odbytu, kolísania cien vstupov a tlaku bánk na splácanie úverov. Ak sa podmienky financovania ešte sprísnia, mnohé podniky môžu mať problém udržať likviditu.
Európa a svet: rozdielne tempo, rovnaké riziká
Vývoj v Európe nebude jednotný. Nemecko by malo zaznamenať približne jednopercentný rast insolvencií. Vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve sa očakáva zvýšenie okolo dvoch percent. Naopak, Španielsko by si malo polepšiť – počet bankrotov by tam mohol klesnúť o tri percentá vďaka priaznivejšiemu makroekonomickému vývoju.
Taliansko by mohlo dosiahnuť dvojpercentný pokles, a to najmä vďaka štatistickým efektom a zmenám v postupoch. Holandsko sa s očakávaným štvorpercentným rastom vracia na úroveň blízku obdobiu pred pandémiou. Európske firmy sú pritom mimoriadne citlivé na pohyb úrokových sadzieb, keďže mnohé z nich splácajú úvery s variabilným úročením.
Situácia v Severnej Amerike sa vyvíja rozdielne. Spojené štáty by mali čeliť nárastu insolvencií o štyri percentá, čo súvisí so spomaľovaním ekonomiky a dôsledkami ciel na vybrané sektory. Kanada by naopak mohla zaznamenať približne päťpercentný pokles po dlhšom období rastu.
V Ázii a Tichomorí bude čeliť Japonsko výraznejšiemu, až sedempercentnému zvýšeniu počtu prípadov platobnej neschopnosti, a to pre pretrvávajúce problémy spojené s vyššími úrokmi a oslabenými odvetviami. Austrália by sa mala stabilizovať s miernym rastom okolo pol percenta. Analýza spoločnosti Coface zároveň zdôrazňuje, že lokálne faktory – menové, sektorové či regulačné – budú mať aj v roku 2026 zásadný vplyv na vývoj insolvencií.
Slovensko a Česko: čísla verzus realita
Na Slovensku sa očakáva mierne zvýšenie počtu podaných návrhov na vyhlásenie konkurzu. V minulom roku ich bolo 330, čo predstavuje rovnakú úroveň ako v roku 2020 a medziročný pokles o 14,5 percenta. Odborníci však upozorňujú, že tieto čísla nemusia úplne odzrkadľovať skutočný stav ekonomiky.
Dôvodom je aj sprísnenie legislatívy, ktoré zaviedlo náročnejšie podmienky pre navrhovateľov konkurzu. Podľa zástupcu spoločnosti Coface Martina Procházku sa v roku 2026 očakáva mierny nárast návrhov, a to najmä pre stále relatívne slabý hospodársky rast.
V susednej Českej republike bolo podaných 1 189 návrhov na vyhlásenie konkurzu, čo znamená medziročný nárast o 8,7 percenta. Dynamika rastu je tam najvyššia od roku 2019, odkedy sa údaje systematicky spracúvajú. Väčšina návrhov pritom prišla v poslednom štvrťroku. Očakáva sa, že počet insolvencií v Česku vyvrcholí práve v roku 2026 a následne by mohol začať klesať vďaka silnejšiemu hospodárskemu rastu.
