Mnohí z nás si ráno bez vône čerstvo zomletých kávových zŕn nevedia ani predstaviť. Pre niekoho ide o nevyhnutný štart do pracovného dňa, pre iného o chvíľku pokoja v hektickom svete. Káva sa stala globálnym fenoménom, no odborníci sa teraz pozreli hlbšie pod povrch tohto populárneho nápoja. Najnovšie zistenia, ktoré mapujú desiatky rokov ľudských životov, naznačujú, že váš obľúbený životobudič môže v hlave spustiť procesy, o akých sa nám doteraz ani nesnívalo.
Výskumný tím sa podujal na titanskú úlohu. Analyzovali osudy viac ako 131 000 dobrovoľníkov, pričom ich zdravotný stav a životný štýl monitorovali neuveriteľných štyridsaťtri rokov. Takýto rozsah štúdie je v súčasnej vede ojedinelý a prináša dáta, ktoré majú obrovskú výpovednú hodnotu. Počas tohto obdobia lekári zaznamenali u tisícov účastníkov nástup demencie, čo im umožnilo presne porovnať, ako sa s odstupom času správa mozog milovníkov kofeínu v kontraste s tými, ktorí kávu odmietajú.
Výsledky sú viac než povzbudivé pre každého, kto nedá dopustiť na svoje espresso či cappuccino. Ukázalo sa totiž, že pravidelná konzumácia kofeínovej kávy môže fungovať ako tichý ochranca našich kognitívnych funkcií. Ľudia, ktorí si dopriali tento nápoj, vykazovali podstatne nižšiu mieru rizika rozpadu pamäťových schopností. V testoch zameraných na logické myslenie a vybavovanie si informácií dokonca prekonávali svojich rovesníkov, ktorí sa kofeínu vyhýbali.
Magická hranica troch šálok
Ak by ste si však mysleli, že čím viac kávy vypijete, tým bude váš mozog bystrejší, vedci vás rýchlo vyvedú z omylu. Kľúčom k úspechu je podľa nich zlatá stredná cesta. Najvýraznejšie benefity sa prejavili u osôb, ktoré skonzumovali približne dve až tri šálky denne. Akonáhle sa toto množstvo zvyšovalo, pozitívny efekt začal stagnovať. Zdá sa, že nervová sústava najlepšie profituje z miernych, ale pravidelných dávok, zatiaľ čo nadmerné nalievanie sa kávou už neprináša žiadne ďalšie bonusy pre zdravie.
Zaujímavým zistením je aj fakt, že bezkofeínové varianty v tejto súvislosti v podstate zlyhali. Ochranný mechanizmus je teda priamo naviazaný na prítomnosť kofeínu, nie len na chuť či iné zložky nápoja. Kofeín v našom tele funguje ako rafinovaný blokátor látky zvanej adenozín, ktorá je zodpovedná za pocit únavy a spomaľovanie mozgových procesov. Tým, že kofeín obsadí príslušné receptory, uvoľní cestu dopamínu a acetylcholínu. Tieto látky sú v podstate palivom pre našu pozornosť a schopnosť učiť sa nové veci.
Viac než len dočasné povzbudenie
Okrem priameho ovplyvňovania chémie v hlave sa káva pravdepodobne stará aj o celkovú kondíciu našich buniek. Pôsobí ako silný antioxidant a dokáže tlmiť zápaly, ktoré sú často tichým zabijakom v našom tele. Pomáha tiež lepšie regulovať cukor v krvi, čo nepriamo chráni jemné mozgové tkanivo pred poškodením.
Hoci odborníci tlmia prehnané očakávania a pripomínajú, že káva nie je zázračným liekom, ktorý by sám o sebe vymazal hrozbu demencie, jej úloha je nepopierateľná. Do hry totiž vstupuje aj genetika a celkové zloženie jedálnička. Napriek tomu je správa jasná a upokojujúca. Nemusíte hľadať drahé výživové doplnky ani drastické diéty. Možno práve ten jednoduchý a dostupný rituál, ktorý praktizujete každé ráno, je jednou z najlepších vecí, ktoré pre svoju budúcnosť a jasnú myseľ robíte. Vaša šálka kávy totiž nerobí len to, že vás vytiahne z postele, ale potichu buduje obranný štít pre váš intelekt na dlhé roky dopredu.
