Vesmírne hlbiny skrývajú tisíce tichých hrozieb, ktoré sa momentálne pohybujú po dráhach pretínajúcich tú našu, pričom o väčšine z nich ľudstvo nemá ani najmenšie tušenie.
Kým obrie asteroidy schopné vyhladiť život na planéte vieme pomerne spoľahlivo monitorovať, skutočné nebezpečenstvo predstavujú takzvaní „zabijaci miest“. Ide o telesá, ktoré sú dosť malé na to, aby unikli dnešným ďalekohľadom, no zároveň dosť masívne na to, aby jedným nárazom vymazali z mapy metropolu veľkosti Londýna či New Yorku. Píše o tom aj topky.sk.
Kelly Fast, popredná expertka NASA na blízkozemské objekty, hovorí o týchto neviditeľných nepriateľoch s neskrývanými obavami. Počas nedávneho vystúpenia pred vedeckou obcou otvorene priznala, že ju zo spánku nebudia telesá, ktoré poznáme, ale práve tie, o ktorých neexistuje žiadny záznam.
„Najviac ma znepokojujú asteroidy, o ktorých ešte netušíme,“ uviedla Fast a zdôraznila, že naša schopnosť predvídať úder z vesmíru je momentálne v kritickom bode.
Hlavným problémom sú telesá s priemerom okolo 150 metrov. Vo vesmírnom meradle sú to drobné zrnká prachu, no v prípade kolízie so Zemou sa menia na ničivé kladivá. Odhady hovoria až o 25-tisíc takýchto objektoch kmitajúcich v blízkosti našej dráhy, pričom ľudstvo pozná polohu len zhruba 40 percent z nich. Zvyšok zostáva v tieni Slnka alebo jednoducho neodráža dostatok svetla, aby ho zachytila súčasná optika.
Slepú škvrnu v našej bezpečnosti má vymazať nový spojenec na obežnej dráhe. Už budúci rok plánuje NASA vyslať do kozmu špeciálny teleskop s názvom Near-Earth Object Surveyor. Na rozdiel od svojich predchodcov nebude pátrať po odrazenom svetle, ale zameria sa na tepelné stopy. Tmavé asteroidy, ktoré sú dnes prakticky neviditeľné, pred infračerveným snímačom neskryjú svoju teplotu, čo by nám mohlo poskytnúť potrebný čas na reakciu.
Hoci v roku 2022 prebehol úspešný test misie DART, pri ktorom sonda narazila do mesiaca Dimorphos a zmenila jeho smer, k skutočnej pohotovosti máme ďaleko. Nancy Chabot, ktorá misiu viedla, varuje pred falošným pocitom bezpečia. Technologicky sme síce dokázali, že vieme asteroid vychýliť, no v skladoch nestoja žiadne pripravené rakety, ktoré by mohli odštartovať do pár hodín po vyhlásení poplachu.
- Identifikácia: Súčasné prístroje vidia len zlomok nebezpečných telies.
- Financovanie: Planetárna obrana trpí nedostatkom prostriedkov na udržiavanie neustálej pohotovosti.
- Logistika: Chýbajú pripravené sondy schopné okamžitého nasadenia.
Vedecká komunita momentálne upiera zrak aj na objekt s označením YR4. Tento asteroid vyvoláva diskusie najmä kvôli štvorpercentnej pravdepodobnosti, že v roku 2032 zasiahne Mesiac.
