Bystrosť patrí k vlastnostiam, o ktoré nechce prísť nikto. Ani vplyvom staroby. Ako si však túto vlastnosť udržať aj s prichádzajúcim vekom? Vedci najnovšie objavili kľúč, vďaka ktorému môžu ľudia oplývať duševným intelektom aj v starobe!
Nová štúdia zistila, že ľudia s bystrou mysľou v 80. a 90. rokoch, známi ako „superstarší“, produkujú dvakrát viac mladých neurónov ako kognitívne zdraví dospelí a 2,5-krát viac ako ľudia s Alzheimerovou chorobou.
Nová štúdia prišla s prevratným objavom. „Toto ukazuje, že starnúci mozog má schopnosť regenerácie – to je obrovské,“ prezradila spoluautorka štúdie Dr. Tamar Gefen, docentka psychiatrie a behaviorálnych vied na Mesulam Institute for Cognitive Neurology and Alzheimer’s Disease na Northwestern University Feinberg School of Medicine v Chicagu.
Zatiaľ čo zrelý neurón je stabilný, mladý neurón je najprispôsobivejší a najplastickejší typ mozgovej bunky so zvýšenou schopnosťou rásť, integrovať sa a „zapojiť sa do mozgu“, uviedol Gefen, ktorý pomáha viesť program Northwestern SuperAging. Výskumníci tam už 25 rokov študujú starších mužov a ženy s vynikajúcou pamäťou.
„Superstarší vykazujú zachovanie nezrelých neurónov so zvýšenou excitabilitou – majú jasné oči a sú pripravené na aktiváciu,“ povedala. Štúdia navyše zistila, že mozgy ľudí s vyšším vekom majú v hipokampe – časti mozgu zodpovednej za pamäť – silnejšie podporné systémy, ktoré vyživujú mladé neuróny podobne ako mladý stromček, keď je zasadený do pôdy bohatej na živiny.
„Tento výskum ukazuje, že „superstarší“ majú v hipokampe jedinečné bunkové prostredie, ktoré podporuje neurogenézu,“ uvádza Gefen. „Toto je biologický dôkaz, že majú plastickejšie mozgy.“ Neurogenéza, čo je zrod a prežitie nových neurónov, zvyšuje plasticitu mozgu – schopnosť mozgu opraviť sa, aby si udržal dobrú kognitívnu funkciu tvárou v tvár zraneniam a procesu starnutia.
V skutočnosti mozgy „superstarších“ obsahovali viac novovyvinutých neurónov ako mladší dospelí vo veku 30 a 40 rokov, uviedol vedúci autor Orly Lazarov, profesor neurovedy a riaditeľ tréningového programu pre Alzheimerovu chorobu na University of Illinois v Chicagu. „Profil neurogenézy u superstarcov ukazuje odolnosť,“ uviedol Lazarov. „Takže sú schopní vyrovnať sa s následkami času,“ dodal.
Táto skupina ľudí mať genetickú výhodu, ale výskum ukazuje, že ľudia, ktorí sa starajú o zdravie mozgu, môžu tiež predchádzať kognitívnemu poklesu, povedal výskumník prevencie Alzheimerovej choroby Dr. Richard Isaacson, riaditeľ výskumu v Inštitúte pre neurodegeneratívne choroby na Floride, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.
„Naše štúdie zistili, že zmeny životného štýlu vrátane stravy, cvičenia, znižovania stresu a optimalizácie spánku, spolu s liečbou vaskulárnych rizikových faktorov pomocou určitých predpísaných liekov, môžu tiež viesť k rastu oblastí mozgu vrátane hipokampu a zmierniť varovné príznaky Alzheimerovej choroby,“ povedal Isaacson.
Kto vlastne patrí medzi „superstarších“ ľudí, ako ich vo výskume označujú? Ide o osobu, ktorá musí mať viac ako 80 rokov a podstúpiť rozsiahle kognitívne testovanie, ktoré hodnotí limity jeho schopnosti zapamätať si informácie, uviedla v skoršom rozhovore pre CNN Emily Rogalski, profesorka neurológie na Chicagskej univerzite.
