Štúdia, ktorá sa zamerala na genetické dôsledky černobyľskej havárie, priniesla nové a zároveň prekvapivé poznatky. Vedci z University of Bonn analyzovali DNA detí mužov, ktorí boli vystavení ionizujúcemu žiareniu počas práce v kontaminovaných oblastiach alebo pri likvidácii následkov havárie. Ukázalo sa, že tieto deti nesú v genetickom kóde vyšší počet špecifických mutácií, ktoré však neohrozujú ich zdravie. Ide totiž o zmeny v tzv. nekódujúcich častiach DNA, ktoré nemajú vplyv na tvorbu bielkovín, a teda ani na vznik chorôb či genetických porúch.
Takmer štyridsať rokov po tragickej udalosti, ktorá zmenila životy tisícov ľudí a odštartovala dlhodobú diskusiu o následkoch radiácie, vedci poskytli prvé presvedčivé dôkazy, že aj nízke dávky ionizujúceho žiarenia môžu mať dedičný efekt.
Zdroj: X/Toda Hora The Office
Výskum sa zameral na 130 detí černobyľských likvidátorov, ktorí sa podieľali na odstraňovaní následkov havárie a 110 detí nemeckých radarových operátorov vystavených nízkej radiácii. Ich genetické dáta boli porovnané s kontrolnou skupinou viac než 1 200 osôb bez známej expozície, informuje portál ScienceAlert.
Hlavným cieľom bolo sledovať tzv. zoskupené de novo mutácie (cDNM), to je viacero genetických zmien nahromadených na jednom mieste, ktoré vznikajú pri poškodení a následnej chybnej oprave DNA. Výsledky ukázali jasný rozdiel medzi skupinami. Deti likvidátorov mali v priemere 2,65 týchto mutácií, deti radarových operátorov 1,48, zatiaľ čo bežná populácia mala iba 0,88 mutácie na osobu. Jasná korelácia medzi počtom mutácií a dávkou žiarenia potvrdila, že intenzita expozície zohráva významnú úlohu.
Vedci vysvetľujú, že mechanizmus vzniku týchto mutácií je pravdepodobne spojený s tvorbou reaktívnych foriem kyslíka, ktoré pri ožiarení poškodzujú DNA v pohlavných bunkách. Napriek tomu, že genetický materiál nesie viac zmien, zásadné je, že tieto mutácie sa nachádzajú v častiach DNA, ktoré nekódujú bielkoviny. To znamená, že tieto zmeny nemenia funkčnosť génov, a preto deti černobyľských pracovníkov nečelia vyššiemu riziku vážnych ochorení či dedičných genetických porúch.
Výskum zároveň odhaľuje, že genetické riziká ovplyvňuje viacero faktorov, nielen expozícia žiareniu. Napríklad vek otca v čase počatia zohráva významnú úlohu, pričom starší rodičia môžu prirodzene prenášať viac mutácií. Takéto objavy pridávajú ďalšiu dimenziu do pochopenia dedičných mechanizmov a ukazujú, že genetické následky havárie nie sú úplne deterministické.
Rodičia skúmaných detí boli buď obyvateľmi mesta Pripjať v čase havárie, alebo patrili medzi likvidátorov, ktorí mali za úlohu strážiť a dekontaminovať areál elektrárne po výbuchu reaktora v roku 1986. Hoci samotná katastrofa zanechala hlboké stopy na životoch ľudí, v krajine aj v histórii jadrovej energetiky, nová štúdia naznačuje, že jej genetické dôsledky na ďalšiu generáciu sú pri nízkej dávke žiarenia omnoho miernejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Tento výskum predstavuje významný krok v porozumení transgeneračným účinkom ionizujúceho žiarenia u ľudí a poskytuje upokojujúcu správu pre všetkých, ktorí sa dlhé roky obávali, že černobyľská katastrofa môže mať trvalé genetické následky na budúce generácie. Vedci však upozorňujú, že ďalšie štúdie sú potrebné, aby sa podrobnejšie pochopili mechanizmy vzniku mutácií a ich možné dlhodobé účinky.
Galéria:
