Keď sa pod kolesami vlaku rozdrvila ilúzia bezpečia, cestujúci z Pezinka a Jablonova nad Turňou verili, že to najhoršie majú za sebou. Prežili náraz, krik aj chaos. Netušili však, že skutočný súboj s chladným systémom ich ešte len čaká.
Štát im pôvodne sľúbil dôstojnú kompenzáciu za prežité peklo, no dnes im posiela listy, ktoré urážajú ich bolesť. Sľubovaných desaťtisíc eur sa rozplynulo a nahradila ich suma, ktorá podľa zranených nepokryje ani mesiace rehabilitácií. Píšu o tom tvnoviny.sk.
Štát im vrazil nôž do chrbta druhýkrát
Pani Eva cestovala 9. novembra na nočnú zmenu. Z momentu, kedy sa vagóny zmenili na kopu šrotu, si nepamätá nič. „Z toho momentu mám výpadok pamäti. Pamätám si až nemocnicu,“ spomína na osudnú noc.
Bilancia jej zranení znela hrozivo: zlomená ruka, otras mozgu, poškodená chrbtica a doudierané koleno. Po prepustení z nemocnice nasledoval kolotoč vyšetrení, ktoré trvajú dodnes. Hoci sa pokúša vrátiť do práce, jej telo protestuje. „Chrbát aj ruka ma stále bolia. Lekári nevylúčili ani operáciu. Nemám plnú silu v ruke ani pevný úchop, preto som sa do práce vrátila zatiaľ skúšobne,“ priznáva.
Prvotná klasifikácia jej zranení bola jasná: stredne ťažké. Tomu zodpovedalo aj sľúbené odškodné desaťtisíc eur. Lenže kým sa rany na tele hojili, čísla na papieri sa začali zázračne zmenšovať. Zo Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) jej prišlo oznámenie, ktoré ju šokovalo. Po prehodnotení ju štát preradil medzi ľahko zranených. Odškodné? Už len tritisíc eur.
Bolesť neprestala, no v papieroch zázračne zmizla
Podobný scenár prežíva aj Veronika Cubová, ktorá sa ocitla v troskách vlaku pri Jablonove nad Turňou. Jej dni po nehode nevyzerali ako život „ľahko zraneného“ človeka. „Dva týždne ma museli doma sprchovať manžel s dcérou. Nevedela som sa ani postaviť z postele, celé telo som mala samú modrinu a pre bolesti som nemohla ani spať,“ opisuje mesiace bezmocnosti.
Veronika dodnes bojuje s následkami, ktoré úradníci od stola zrejme nevidia. Lekári jej dokonca začiatkom roka zistili tekutinu v brušnej dutine, čo si možno vyžiada chirurgický zákrok.
Napriek vážnym komplikáciám aj jej prišlo rovnaké rozhodnutie ako pani Eve. Kategorizácia zranení sa zmenila v jej neprospech. Veronika sa nevzdáva a posiela desiatky žiadostí o vysvetlenie, no naráža na hradbu mlčania alebo strohé odkazy na európske normy. Nemocnica, ktorá ju ošetrovala, sa k preklasifikovaniu zranení vyjadruje len veľmi zložito a nejasne.
Úrady sa skrývajú za európske tabuľky
Mechanizmus odškodňovania, o ktorom rozhodla vláda, sa zdá byť pre bežného človeka neprieustredný. ZSSK sa odvoláva na dáta zo zdravotníckych zariadení, ktoré majú vychádzať z medzinárodných štandardov. Univerzitná nemocnica Bratislava tvrdí, že informácie poskytla na vyžiadanie, no zodpovednosť za finálne sumy si inštitúcie prehadzujú ako horúci zemiak.
