Slovenská vláda sa čoskoro ocitne pod tlakom prísnych pravidiel takzvanej dlhovej brzdy. Tá bola doteraz zmiernená dvojročnou výnimkou, ktorá kabinetu umožňovala fungovať bez najtvrdších sankcií. Tento odklad však vyprší 22. novembra 2025, čo znamená, že rozpočtová jeseň bude mimoriadne napätá.
Vysoký verejný dlh už presiahol všetky hranice nastavené zákonom, a preto sa po skončení imunity automaticky spustí celý balík obmedzení . Od zmrazenia platov členov vlády až po možnosť hlasovania o dôvere kabinetu.
Ako upozornili openiazoch.sk, doteraz bolo povinnosťou iba predkladať parlamentu návrhy opatrení na znižovanie dlhu. Rezervy predsedu vlády a vlády samotnej ostali nedotknuté, čo bolo na začiatku funkčného obdobia aj využité na navýšenie príjmov pre členov kabinetu. Teraz sa však karta obráti a každé rozhodnutie o rozpočte bude pod drobnohľadom zákona aj verejnosti.
Tri možné scenáre
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že vláda má v zásade tri možnosti, ako k jesennej konsolidácii pristúpiť:
- Schváliť rozpočet pred 21. novembrom – čo by znamenalo historicky rýchly postup, keďže bežne sa hlasuje až v decembri.
- Predložiť formálne vyrovnaný rozpočet a v parlamente ho zmeniť na deficitný – tento krok je však sporný z hľadiska ústavnosti.
- Zmeniť vládu – aj keby išlo len o formálnu úpravu zloženia, spustil by sa opäť dvojročný odklad sankcií.
Prvá možnosť vyžaduje mimoriadnu disciplínu poslancov a pružné rokovania, pretože posledná plánovaná schôdza pred 21. novembrom začína až 25. novembra. Druhá možnosť by síce mohla obísť prísne pravidlá, no riskuje ústavnú sťažnosť a zásah Ústavného súdu.
Politická taktika a možné manévre
Najviac pozornosti púta tretí variant. Formálne preskupenie kabinetu alebo vyhlásenie predčasných volieb. Takýto krok by obnovil dvojročnú výnimku a vláda by mohla ďalej pripravovať deficitné rozpočty bez okamžitých sankcií. Znamenalo by to aj vyhnutie sa hlasovaniu o dôvere či zmrazeniu vládnych rezerv.
Podľa politických analytikov je k takémuto manévru potrebná súčinnosť prezidenta, ktorý by musel prijať demisiu súčasnej vlády a poveriť zostavením novej vlády tie isté politické strany. Minulosť a postoje súčasného prezidenta naznačujú, že by takémuto kroku mohol byť naklonený.
Tieto rozhodnutia neovplyvnia len štátny rozpočet, ale aj hospodárenie miest a samospráv. Od konca novembra budú totiž aj obce a vyššie územné celky povinné pripraviť na rok 2026 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet s obmedzenými výdavkami. V každom scenári teda čaká Slovensko mimoriadne horúca politická jeseň, kde sa stretne ekonomická realita s tvrdou politickou hrou.
