Každý americký prezident si vyberá personalizovanú výzdobu Oválnej pracovne, ktorá vyhovuje jeho vkusu a vzdáva hold obdivovaným predchodcom. Joe Biden zvolil okrem iného aj bustu a portrét šestnásteho prezidenta USA Abrahama Lincolna. Zväzok objavený v americkom národnom archíve vo Washingtone však ukazuje, že spojenie oboch prezidentov siaha ďaleko za múry pracovne.
Abraham Lincoln podľa nájdených dokumentov počas americkej občianskej vojny udelil milosť Bidenovmu prapradedovi, ktorého odsúdili po bitke vo vojenskom tábore. Napísal o tom denník The Washington Post.
Ako presne epizóda zo života Bidenova predka vyšla najavo, denník neuvádza. Píše, že v zbierke národného archívu sa našlo 22 dobre „zachovaných stránok“ prepisov z procesu s Mosesom Robinettom. Ten bol už predtým známou súčasťou rodokmeňa súčasného prezidenta, ktorého celé meno je Joseph Robinette Biden.
Hoci nemal formálne lekárske vzdelanie, Robinette dostal po vypuknutí občianskej vojny v roku 1861 miesto veterinára v armáde Únie, teda severných štátov. Jeho úlohou bolo starať sa o kone a muly. V marci roku 1864 sa zdržiaval v tábore na severe štátu Virgínia. Tu sa jedného večera v jedálenskom stane dostal do bitky s iným civilným pracovníkom armády Johnom Alexanderom.
Ten podľa záznamov začul, ako o ňom Robinette niečo hovorí kuchárke, a dožadoval sa vysvetlenia. Vo vypätej situácii Robinette vytiahol nôž a Alexander skončil s niekoľkými reznými ranami. Na vojenskom súde sa Bidenov prapradedo obhajoval, že konal v sebaobrane, ale sudcovia mu uložili dvojročné väzenie.
Na Lincolna sa potom obrátili traja dôstojníci, ktorí Robinettea popísali ako verného služobníka Únie a vtedajšieho prezidenta požiadali, aby podľa nich príliš tvrdý trest zrušil. Žiadosť podporil aj istý senátor a Lincoln 1. septembra 1864 nariadil odsúdeného prepustiť.
Po vojne sa Robinette vrátil k svojej rodine v Marylande a žil ešte dlho po Lincolnovej smrti v roku 1865. Jeho prípad bol podľa denníka schovaný medzi záznamami o stovkách podobných súdov v národnom archíve. „Tých niekoľko stránok vypĺňa nielen medzeru v rodinnej histórii Bidenovcov, ale tiež pripomína, koľko príbehov z občianskej vojny ešte stále nebolo rozpovedaných,“ dodáva denník.
