V súčasnej geopolitike už nejde len o vojenskú alebo ekonomickú silu. Dôležité miesto zaujíma aj to, ako veľmoci formujú verejnú mienku doma aj vo svete. Dvaja najvýraznejší aktéri tejto „informačnej vojny“ sú Rusko a Čína. Tieto krajiny používajú sofistikované médiá, technológie a propagandu, aby ovplyvnili globálne vnímanie svojich záujmov a oslabili západný naratív.
Zatiaľ čo Spojené štáty dlhé roky dominovali svetovej mediálnej a informačnej scéne, v poslednom desaťročí sme svedkami silnej ofenzívy Ruska a Číny. Obidve krajiny investujú miliardy do štátnych médií, dezinformácií a diplomacie, s cieľom predstaviť ich ako legitímnych globálnych lídrov a zároveň oslabiť vplyv Západu.
Rusko využíva svoju známejšiu taktiku šírenia dezinformácií najmä v Európe a USA. Propagandistické kanály ako RT a Sputnik sú aktívne po celom svete, často šíria kontroverzné a polarizujúce správy, ktoré majú oslabiť dôveru v západné inštitúcie.
Čína má oproti tomu komplexnejší prístup. Jej mediálny stroj je masívny, štátne médiá ako Xinhua a China Daily vysielajú do sveta verziu udalostí, ktorá zdôrazňuje multipolaritu a vyzdvihuje čínsku „harmóniu“ a „vývoj“. Okrem toho Čína aktívne využíva umelú inteligenciu a digitálne platformy na šírenie svojej agendy.
Štátna propaganda a kontrola médií v Číne: Ako sa mení verejná mienka?
Výskum z Univerzity v Oregone, ktorý analyzoval viac ako milión čínskych novinových článkov za posledných desať rokov, ukázal dramatický nárast štátnej propagandy v čínskych médiách. „V citlivých dňoch môže až 30 % článkov niesť jasný propagandistický charakter a na titulných stranách straníckych novín sa tento podiel za posledné desaťročie zvýšil štvornásobne,“ uvádza Hannah Waight. Zaujímavé je, že štátna propaganda už necieli len na tradičné ideologické témy. Čína využíva svoj mediálny aparát aj na zasahovanie do správ o prírodných katastrofách, verejnom zdraví či dokonca pandémii COVID-19. Namiesto nezávislého spravodajstva často prevláda oficiálna štátna línia, ktorá má za cieľ udržať stabilitu a kontrolu nad verejným názorom.
Táto kontrola a manipulácia informácií sú podložené sofistikovanými metódami. Výskumníci vyvinuli unikátne techniky na identifikovanie propagandistických článkov, ktoré zahŕňajú porovnávanie obsahu so správami a vládnymi dokumentmi uniknutými do verejnosti.
Výskum analyzoval milióny novinových článkov za obdobie od roku 2012 do 2022, čo je čas, keď čínsky prezident Si Ťin-pching upevňoval svoju autoritársku moc. Zistilo sa, že každý deň sa približne v 90 % prípadov v novinách objavuje nejaká forma štátom riadenej propagandy. Obzvlášť znepokojujúce je, že aspoň jeden článok na titulnej strane straníckych novín je takmer pravidelne výsledkom štátneho scenára – tento jav sa za posledné desaťročie strojnásobil.
Určiť, čo je propaganda a čo nezávislé spravodajstvo, nie je jednoduché. Autokratické režimy totiž často používajú skryté metódy manipulácie. Waight a jej tím preto vyvinuli novú metódu, ktorá dokáže odhaliť, kedy noviny presne sledujú vládne „scenáre“ – teda presne dané inštrukcie, ako majú správy vyzerať, čo majú obsahovať a čo naopak zamlčať.
Túto metódu overili porovnaním s uniknutými vládnymi dokumentami získanými od neziskovej organizácie China Digital Times. Tieto dokumenty obsahovali priame inštrukcie, čo majú noviny zverejniť. Vedci tak mohli potvrdiť, že ich technika presne odhaľuje propagandistické texty.
Prípadové štúdie: zemetrasenia, pandémia a cenzúra informácií
Zemetrasenia sa stali veľmi citlivou témou po katastrofálnom zemetrasení v provincii S’-čchuan v roku 2008, ktoré si vyžiadalo desaťtisíce obetí a zničilo milióny domovov. Vláda čelila kritike, že zlyhala v budovaní odolnej infraštruktúry. Preto je jej kontrola nad informáciami o zemetrasení prísna. Vďaka porovnaniu spoľahlivých údajov o zemetrasení so správami médií za posledné desaťročie vedci zistili, že pokrytie týchto udalostí v médiách výrazne kleslo. A ak sa o nich píše, je to podľa vopred pripravených štátnych scenárov.
Podobný trend sa objavil pri vypuknutí pandémie COVID-19 v januári 2020, keď bol Wuhan uzavretý do karantény. Napriek rastúcemu záujmu verejnosti, čo dokazovali dáta z internetových vyhľadávačov, hlavné médiá v Číne o situácii spočiatku informovali len veľmi obmedzene a vždy v rámci štátnych scenárov.
Waight upozorňuje, že propagandistické scenáre nie sú len nástrojom na šírenie určitých ideologických názorov. Sú aj mocným nástrojom na kontrolu toho, ako médiá informujú o kľúčových udalostiach, ktoré môžu vyvolať verejné pobúrenie alebo kritiku vlády. „Existuje stále mnoho nezodpovedaných otázok o tom, ako tajné propagandistické kampane ovplyvňujú mediálne prostredie a verejnú mienku v autokratických režimoch po celom svete,“ hovorí Waight. „Je nevyhnutné lepšie pochopiť, ako štátna propaganda a cenzúra formujú názory ľudí.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
