Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) predpokladá, že väčšina samospráv stihne schváliť svoje rozpočty do uplynutia výnimky zo sankcií tzv. dlhovej brzdy, teda do 21. novembra. Časový rámec je však pre mnohé samosprávy veľmi náročný.
„Rozpočtový proces je v mnohých prípadoch už rozbehnutý, návrhy rozpočtov sa pripravujú priebežne,“ povedal predseda združenia Jozef Božik s tým, že samosprávy boli upozornené na povinnosť splniť daný termín v dostatočnom predstihu.
Neporušia zákon
Božik pripomenul, že návrh štátneho rozpočtu a aktuálne makroekonomické prognózy boli zverejnené koncom septembra, a tak majú len niekoľko týždňov na zapracovanie reálnych údajov, ktoré zásadne ovplyvňujú ich rozpočty. Zároveň musia návrh zverejniť minimálne 15 dní pred jeho schválením a počítať aj s tým, že v zastupiteľstve nemusí byť schválený na prvýkrát.
Ak obec alebo mesto nestihne schváliť svoj rozpočet do 21. novembra, podľa Božika tým neporuší zákon, ale dostane sa do rozpočtového provizória. Spresnil, že to síce umožňuje dočasné fungovanie samosprávy, ale obmedzuje jej rozvojové aktivity, čerpanie eurofondov i schopnosť reagovať na nové výzvy.
„V prípade, že sa v roku 2026 spustia sankčné mechanizmy dlhovej brzdy, je nevyhnutné už pri tvorbe rozpočtov na rok 2026 zohľadniť aj požiadavky na návrhy rozpočtov roku 2027. Samosprávy budú totiž podľa zákona povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,“ dodal s tým, že ak sa na to obce a mestá nepripravia vopred, môžu sa dostať do situácie, keď budú mať v roku 2027 výrazne obmedzený priestor na plánované investície aj bežné prevádzkové výdavky.
Mestá robia všetko preto, aby ho stihli
ZMOS v nadväznosti na tretiu konsolidáciu verejných financií a v súčasnosti k prerokovaniu návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 – 2028 požaduje prerokovanie technickej novely ústavného zákona o dlhovej brzde. „Našou požiadavkou je vylúčiť samosprávy z ústavného zákona a ponechanie sankcií len v zákone o rozpočtovej zodpovednosti,“ spresnil Božik.
Hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová pre TASR potvrdila, že samosprávy boli v súvislosti s uvedeným termínom usmernené aj z Ministerstva financií (MF) SR a mestá robia všetko preto, aby ho stihli.
„S účinnosťou reštrikčných opatrení v súvislosti s pravidlami zákona o rozpočtovej zodpovednosti samosprávy nemajú zatiaľ skúsenosť. Nevieme preto predpokladať, ako veľký vplyv budú mať na ich bežný chod,“ skonštatovala.
Rozhodnutie smerujúce správnym smerom
Jednomyseľné schválenie návrhu rozpočtu na nasledujúce roky vládou je dobrá a pozitívna správa pre Slovensko. Zabezpečí, že verejné financie budú zdravé a pod kontrolou.
Po piatkovom mimoriadnom rokovaní vlády k rozpočtu to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD). Zároveň avizoval, že Národná rada (NR) SR prerokuje návrh už budúci týždeň, kedy začína najbližšia schôdza.
„Prijali sme dnes rozhodnutie, ktoré považujem za rozhodnutie smerujúce správnym smerom. Rozpočet na roky 2026 až 2028 je rozpočet, ktorý garantuje Slovenskej republike, že nová vláda, ktorá príde v roku 2027 po parlamentných voľbách, bude mať verejné financie v poriadku a pod kontrolou,“ zhodnotil Fico.
Zdedili najhoršie financie v celej EÚ
Pripomenul, že jeho vláda v roku 2023 zdedila po predchádzajúcich kabinetoch verejné financie v najhoršom stave v celej Európskej únii (EÚ), s očakávaným deficitom na úrovni 6,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Čo je pre mňa najpodstatnejšie, že sme to nedali na Francúzov. Kľudne sme mohli povedať, že nebudeme robiť poriadky vo verejných financiách, necháme to tak a nech sa s tým trápi ten, kto po nás príde,“ konštatoval premiér. Schválenie rozpočtu a predtým aj konsolidačného balíčka v súčasnej náročnej situácii označil za „obrovský úspech“.
Vyzdvihol, že napriek nutnosti šetriť a konsolidovať pôjde viac peňazí na školstvo a zdravotníctvo. „Zachovali sme trinásty dôchodok, ktorý spoločne považujeme za jeden z pilierov nášho spoločného vládnutia a nezasahovali sme do zakotvených sociálnych štandardov, ktoré na Slovensku máme,“ zdôraznil Fico s tým, že na Slovensku je historicky jedna z najnižších mier nezamestnanosti a mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia.
V súvislosti so schvaľovaním rozpočtu ocenil aj prístup koaličných partnerov. „Rozhovory boli náročné, ale sú za nami. Nakoniec sa ukázalo, že vládna koalícia je politicky vyspelá a uvedomuje si, ako je dôležité prijímať v rozumných časových intervaloch rozhodnutia, ktoré by možno trvali iným vládam mesiace alebo ktoré by možno iné vládne zostavy nevedeli ani prijať,“ doplnil premiér.
Priaznivý vplyv na dynamiku dlhu
K stabilizácii verejného dlhu by malo dôjsť rovnako do roku 2028, a to okolo úrovne 64 percent HDP. V tomto roku sa očakáva rast dlhu na 61,5 percenta z vlaňajších 59,3 percenta HDP v dôsledku očakávaného deficitu a ochladenia ekonomiky.
V budúcom roku by mal síce pokles deficitu priaznivo vplývať na dynamiku dlhu, jeho medziročný rast však nezastaví. Mal by tak ďalej stúpnuť na 62,8 percenta HDP.
