Donald Trump sa k operácii vyjadril na svojej platforme Truth Social aj počas vystúpenia s ministrami Vanceom, Rubiom a Hegsethom. Podľa neho bola misia úspešná a všetky ciele boli eliminované. Ak Irán nezačne rokovať, pohrozil ešte tvrdšími zásahmi. „Pamätajte – máme ešte mnoho cieľov,“ vyhlásil.
Reakcie americkej politickej scény boli zmiešané. Zatiaľ čo republikáni ako Ted Cruz vyjadrili podporu, niektorí konzervatívci – napríklad Marjorie Taylor Greene – útok kritizovali. Demokrati odsúdili obídenie Kongresu a upozornili na riziko vtiahnutia USA do ďalšej blízkovýchodnej vojny.
Výzvy na upokojenie napätia
Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko spoločne apelovali na Irán, aby nepodnikal ďalšie kroky vedúce k eskalácii. OSN a EÚ vyzývajú na návrat k diplomacii. Rusko ostro kritizovalo Trumpa – podľa Dmitrija Medvedeva „prišiel ako mierotvorca, ale spustil novú vojnu“.
Saudská Arábia vyjadrila „hlboké znepokojenie“ a Omán útok jednoznačne odsúdil. Indický premiér Modi apeloval na všetky strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu. „Prišiel ako mierotvorca, ale začal novú vojnu. Nobelovu cenu za mier určite nezíska,“ uviedol.
Koreň konfliktu: Kto začal a prečo?
Napätie eskalovalo po tom, čo Izrael podnikol nečakaný letecký útok na iránske jadrové a vojenské objekty s cieľom zastaviť vývoj jadrovej bomby. Irán odpovedal masívnymi útokmi dronov a rakiet. Vzdušné boje odvtedy pokračujú.
Donald Trump opakovane tvrdí, že Irán nesmie mať jadrovú zbraň. Aj napriek tomu, že americké spravodajské služby zatiaľ nenašli dôkazy o jej výrobe. Ešte pred pár dňami tvrdil, že dá Iránu dva týždne na rokovania. K útoku však došlo okamžite, bez ďalších podmienok.
