Presťahovať sa do inej krajiny po desaťročiach života v Kalifornii znie ako dobrodružstvo. Pre Arabellu Carey Adolfsson však znamenal nový život v Švédsku nielen pokoj, prírodu a menej stresu, ale aj samotu, kultúrny šok a stratu blízkosti rodiny. Život na malom ostrove pri jazere jej ukázal, že aj vysnívané miesto môže mať svoju odvrátenú tvár.
Letné dni pri jazere Sommen patria k chvíľam, ktoré si Arabella Carey Adolfsson najviac vychutnáva. Rybolov, fotografovanie prírody a plavby loďou s manželom Stefanom jej prinášajú pocit pokoja, aký v rušnom San Diegu nezažívala. Ich dom stojí na ostrove Torpön, odkiaľ sa naskytá výhľad na lesy, polia aj skalné útesy.
Ako sama podľa CNN hovorí, práve ticho, čistý vzduch a absencia dopravy sú tým, čo jej na Švédsku učarovalo. Po presťahovaní do Škandinávie v roku 2022 si začala viac vážiť aj rytmus štyroch ročných období, hoci priznáva, že tamojšie zimy vedia byť nekompromisné.
Jednou z výhod života v severnej Európe je pre ňu jednoduché cestovanie. So Stefanom sa často autom presúvajú do Kodane alebo Štokholmu, odkiaľ môžu pokračovať lietadlom do ďalších krajín. Od presťahovania už navštívila Slovinsko, Lotyšsko, Portugalsko, Nemecko či Mallorcu.
Cestovanie sa pre ňu stalo nielen únikom zo samoty, ale aj zdrojom tvorivej energie. Zo svojich fotografií vytvára koláže pre rodinu a priateľov a popri tom pracuje na detskej knihe inšpirovanej svojimi vnúčatami.
Druhý pokus o život v Švédsku
Arabella a Stefan sa spoznali a zosobášili v roku 2009. Dlhé roky si predstavovali, že budú striedať život medzi Švédskom, Mexikom a Kaliforniou. Prvý pokus o spoločný život vo Švédsku absolvovali už v roku 2016, keď sa presťahovali do mesta Lund pri Malmö. Po dvoch a pol rokoch sa však Arabella vrátila späť do USA – chýbala jej rodina aj známe prostredie.
K návratu do Švédska ich priviedla náhoda. V auguste 2022 narazila na inzerát na zariadený dom pri jazere na ostrove Torpön. Do mesiaca bola nehnuteľnosť kúpená a na jeseň sa do nej nasťahovali.
Až po príchode si naplno uvedomila, aký odľahlý je ich nový domov. Torpön je riedko obývaný ostrov a cesta k najbližším službám trvá minimálne pol hodiny autom. Verejná doprava tu prakticky neexistuje a funguje tu len jedna reštaurácia.
Hoci už mala skúsenosť so životom vo Švédsku, izolácia ostrova pre ňu znamenala kultúrny šok. Niekedy prejdú celé dni, počas ktorých nestretne nikoho iného než manžela. Pre človeka, ktorý čerpá energiu zo spoločnosti ľudí, to nebolo jednoduché.
Najťažšie sa vyrovnávala so stratou veľkej rodiny, ktorá ju v San Diegu obklopovala. Pocit komunity a každodenného kontaktu jej v Švédsku chýba najviac. Sama hovorí, že značná časť jej života akoby zrazu zmizla a dodnes hľadá, čím ju nahradiť.
Aspoň malou útechou je pre ňu sestra, ktorá žije v Nemecku, teda v rovnakom časovom pásme. Pravidelné videohovory jej pomáhajú udržiavať kontakt s rodinou v USA, najmä nedeľné rozhovory s vnúčatami, ktoré si veľmi cení.
Zima, sneh a prežitie v ústraní
Kým leto je na ostrove plné života, zimy sú dlhé, tiché a takmer bez ľudí. S manželom si preto starostlivo plánujú nákupy na pevnine a robia si zásoby. Keď napadne hrubá vrstva snehu, stiahnu sa do domu a dni trávia vo vnútornom ústraní.
Postupne pochopila, že adaptácia si vyžaduje mentálnu zmenu. Ako sama hovorí, ide o preprogramovanie mysle – o prijatie úplne iného spôsobu života, než na aký bola zvyknutá.
Ďalšou výzvou bol jazyk. Hoci mala základy švédčiny, plynulosť jej chýbala. Jazykové kurzy jej pomohli, no obmedzené znalosti jej sťažovali nadväzovanie vzťahov. Vníma tiež kultúrne rozdiely – Švédi sú podľa nej zdržanlivejší a menej fyzicky otvorení než Hispánci, z ktorých prostredia pochádza.
Napriek všetkému si uvedomuje aj výhody. Jej nový život je pokojnejší a citeľne menej stresujúci. Oceňuje aj nižšie životné náklady v porovnaní s Kaliforniou, najmä čo sa týka bývania. Zdravotná starostlivosť ju príjemne prekvapila – po niekoľkodňovej hospitalizácii zaplatila len symbolickú sumu.
Naopak, švédska kuchyňa jej neprirástla k srdcu. Chýba jej kvalitné mexické jedlo a niektoré aspekty amerického pohodlia. Švédsko podľa nej nie je krajina orientovaná na komfort, ale skôr na sebestačnosť a praktickosť.
Pohľad späť a rady pre ostatných
Arabella Carey si dnes myslí, že zmena by bola jednoduchšia v mladšom veku. Čím je človek starší, tým ťažšie sa adaptuje. Spätne by si želala lepšie porozumieť tomu, ako sa v novej krajine integrovať a začleniť.
Zatiaľ plánuje v Švédsku zostať, pravidelne sa vracať do San Diega a dúfať, že raz sa tam podarí presťahovať natrvalo – ak sa jej podarí presvedčiť manžela. Tým, ktorí uvažujú o podobnom kroku, radí mať k novému miestu vzťah a počítať s tým, že adaptácia si vyžiada čas, trpezlivosť aj silu.
„Budú dni, keď sa budete cítiť sami a budete túžiť po domove,“ hovorí. „Ale zároveň si vytvoríte spomienky, ktoré za to stoja.“
