Rast cien energií, potravín či služieb sa dnes prejavuje už takmer v každej domácnosti. Prieskum ukázal, že až 45 % ľudí bolo nútených prispôsobiť svoje nákupy a životný štýl. Najčastejšie to znamená menej návštev reštaurácií, vyhľadávanie akcií v obchodoch alebo úplné obmedzenie zábavy a kultúry.
Zaujímavým faktom je, že zvyšovanie cien si všimol takmer každý, no nie všetci reagujú rovnako. Približne pätina Slovákov síce vníma rast nákladov, ale zatiaľ nemení svoje správanie. Necelých 10 % dokonca tvrdí, že ich sa zdražovanie zatiaľ nedotýka.
Okrem obmedzenia výdavkov sa mnohí snažia aj nájsť nové zdroje financií:
- viac ako 18 % respondentov hľadá alebo už má ďalší príjem,
- niektorí pracujú na dohodu alebo freelance projektoch,
- menšia časť prenajíma majetok či nehnuteľnosti,
- približne 4 % boli nútení predať časť svojho majetku.
Pre niektorých sa stala cestou aj zmena pracovného miesta či žiadosť o zvýšenie platu. Nadčasy, brigády alebo vypĺňanie online dotazníkov sú spôsoby, ako si mnohí krátkodobo vedia prilepšiť.
Kto pociťuje rast nákladov najviac?
Najväčší tlak pri každodenných výdavkoch majú ľudia s nižšími príjmami a stredoškolským vzdelaním. Až 60 % z nich priznalo, že muselo výrazne šetriť. Ľudia s čistým mesačným príjmom do 500 eur často hľadajú ďalšiu prácu alebo brigádu – až štvrtina z nich tak už urobila.
Prekvapujúce však je, že ani vyššie vzdelanie či lepší plat nie sú zárukou pohody. Viac ako polovica vysokoškolákov priznala, že musela škrtať zo svojho rozpočtu, a medzi ľuďmi s príjmom nad 831 eur robilo úsporné opatrenia až 46 %.
Regionálne rozdiely pritom nie sú výrazné – šetria obyvatelia veľkých miest aj menších obcí. V mestách sa však viac prejavuje zmena životného štýlu, napríklad vynechávanie kultúrnych podujatí či stolovania vonku.
Zdražovanie mení aj pracovné rozhodnutia
Rast cien nie je len o tom, čo si Slováci môžu dovoliť kúpiť, ale aj o ich vzťahu k práci. Viac ako desatina ľudí vážne uvažuje nad zmenou zamestnania, pričom 6 % už prácu zmenilo. Rovnaký podiel sa odhodlal požiadať aj o vyšší plat.
Firmy tak čelia výzve, pretože ak nebudú vnímať potreby zamestnancov a ich finančnú situáciu, riskujú odchod pracovnej sily. Pre mnohých kandidátov dnes už nie je dôležité len finančné ohodnotenie, ale aj istota a stabilita.
Rast životných nákladov tak ovplyvňuje celé spektrum rozhodnutí. Od každodenných nákupov cez voľnočasové aktivity až po to, či ľudia zostanú u svojho zamestnávateľa alebo sa poobzerajú po nových možnostiach.
