Napriek sankciám sa Slovensko dlhé roky spolieha na dodávky ruského plynu, ktoré nás stoja miliardy eur ročne. Aj keď vláda tvrdí, že plyn z Ruska je pre nás výhodný, realita je iná. Podľa oficiálnych údajov, ktoré zverejnila samotná ruská vláda, platíme za túto surovinu oveľa viac než iné krajiny – dokonca viac než Čína. Moskva síce predáva svoj plyn za „priateľské“ ceny, ale len tým, ktorých považuje za strategických partnerov.
Predaj ropy a plynu tvorí približne štvrtinu ruského štátneho rozpočtu. Iba zo Slovenska pritom do Kremľa každoročne prúdia viac než štyri miliardy eur. Napriek tomu, že premiér Robert Fico opakovane tvrdí, že „nikto by nám nemal prikazovať, odkiaľ brať ropu a plyn“, dáta jasne ukazujú, že tento postoj nás stojí draho.
Čína má zľavy, Európa platí viac
Ruské ministerstvo pre ekonomický rozvoj nedávno zverejnilo čísla, ktoré hovoria samy za seba. Cena exportu plynu do Číny sa v roku 2025 pohybuje okolo 248 dolárov (213 eur) za tisíc kubických metrov, zatiaľ čo európske štáty, vrátane Slovenska, platia približne 402 dolárov (345 eur). Rozdiel je teda značný.
Podľa ruského Gazpromu sú ceny pre Čínu „objektívne nižšie“, keďže plynové polia sú geograficky bližšie. No pravý dôvod je skôr politický – Rusko sa snaží po strate európskeho trhu upevniť svoje postavenie v Ázii. Kým dodávky do Európy postupne klesajú, Gazprom plánuje výrazne navýšiť tok plynu do Číny cez nové trasy Power of Siberia a Power of Siberia 2.
- Do Číny má tento rok tiecť až 38 miliárd kubíkov plynu ročne.
- Nový plynovod cez Mongolsko by mohol zvýšiť kapacitu na 50 miliárd kubíkov.
- Európa naopak plánuje do roku 2028 ruský plyn úplne nahradiť.
Aj keď sa Moskva spolieha na čínsky trh, jej príjmy z exportu energií klesajú. Vlani zarobila na vývoze palív 115 miliárd eur, tento rok očakáva ešte menej.
Slovensko má jeden z najdrahších plynov v Európe
Napriek predstave o „lacnom ruskom plyne“ má slovenský priemysel podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy najdrahší plyn v Európe, čo potvrdzuje aj Slovenský plynárenský priemysel. Jeho obchodný riaditeľ Michal Ľalík vysvetľuje pre pravda.sk, že ceny na Slovensku sa odpojili od západného trhu: rozdiel dosahuje 3 až 6 eur za megawatthodinu.
Za vyššie ceny môže viacero faktorov:
- vojenské útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru,
- zvýšený dopyt po plyne v strednej Európe,
- neistota v dodávkach cez TurkStream – poslednú trasu, ktorá nás ešte spája s ruským plynom.
Bratríčkovanie neprospieva
Bulharsko, cez ktoré plynovod vedie, už oznámilo, že do roku 2027 dovoz ruského plynu ukončí. To znamená, že Slovensko aj Maďarsko prídu o poslednú cestu, ktorou sa k nim ruské palivo dostáva.
Európska únia sa pritom plánuje od ruských fosílnych palív úplne odstrihnúť do roku 2028. Tento krok nie je len politický, ale aj ekonomicky logický – čím dlhšie sa budeme spoliehať na ruský plyn, tým viac zaň zaplatíme.
Bratríčkovanie s Moskvou teda Slovensku nijako neprospieva. Naopak, drží nás v energetickej závislosti, ktorá je čoraz drahšia a menej spoľahlivá.
