Pandémia je už síce minulosťou, no jej finančné následky sa začínajú prejavovať v plnej sile! Mnohé štáty sa počas krízy masívne zadlžili, a teraz prichádza brutálny účet. Ceny peňazí raketovo vystrelili a rozpočty krajín krvácajú. V rebríčku pätnástich najviac postihnutých štátov figuruje aj susedné Česko či Maďarsko, ktoré sú na tom podľa portálu e15.cz výrazne horšie ako pred pandémiou.
Pôžičky, ktoré boli počas pandémie takmer zadarmo, sa teraz menia na nočnú moru. Na čele rebríčka sa ocitli krajiny, ktoré sa buď spoliehali na krátkodobé dlhy, alebo mali nestabilné meny.
Francúzsko (15. miesto)
Krajina galského kohúta sa dlhodobo spoliehala na lacné peniaze z ECB. Po pandémii však prišla inflácia, a s ňou aj najrýchlejšie zvyšovanie sadzieb v histórii eurozóny. Výsledok? Úroky z dlhu vyskočili z 1,5 % HDP v roku 2019 na takmer 1,9 % v roku 2023.
Taliansko (14. miesto)
Taliansko, s jedným z najvyšších dlhov v EÚ, si počas pandémie užívalo bezplatné peniaze od ECB. Po roku 2022 sa situácia radikálne zmenila. Výnosy štátnych dlhopisov (BTP) vyskočili zo 1,0 % na 4,0 %. Náklady na úroky narástli z 3,3 % na 3,7 % HDP. Taliansko tak čelí starému problému v novom, oveľa drahšom šate.
Švédsko (13. miesto)
Severská krajina mala pred pandémiou jedny z najnižších nákladov na obsluhu dlhu. Inflácia však po roku 2021 prekonala aj eurozónu, čo prinútilo centrálnu banku Riksbank k prudkému zvýšeniu sadzieb. Náklady na úroky tak vzrástli z 0,38 % HDP v roku 2019 na 0,74 % v roku 2023, čo je pre Švédov obrovský skok.
Česko v šoku: Účet za dlhy sa viac než zdvojnásobil (12. miesto)
Česká republika bola v roku 2019 jednou z najmenej zadlžených krajín OECD. Úroky platila „iba“ 0,69 % HDP. Pandémia a energetická kríza však dlh nafúkli o stovky miliárd a Česká národná banka (ČNB) musela prudko zdvihnúť sadzby až na 7 %. Výsledok je alarmujúci: refinancovanie starých dlhopisov je dnes mnohonásobne drahšie.
V roku 2023 zaplatil český štát za úroky 1,26 % HDP, čo je 2,84 miliardy eur. V roku 2024 to však bude ešte viac, až 3,59 miliardy eur! Česko tak platí za svoje pôžičky viac ako dvojnásobok toho, čo pred covidom.
Kto je na tom ešte horšie?
Kostarika (11. miesto)
Kostarika, ktorá je od roku 2021 členom OECD, má relatívne vysoký dlh a jeho veľkú časť denominovanú v zahraničných menách. Po pandémii sa jeho financovanie výrazne predražilo kvôli vyšším americkým sadzbám aj vyšším rizikovým prirážkam. V roku 2019 platila Kostarika za úroky 4,05 % HDP, v roku 2023 už 4,72 % HDP. Pre rozpočet malej stredoamerickej krajiny je to obrovská záťaž.
Poľsko (10. miesto)
Poľsko si počas pandémie požičalo na podporu ekonomiky, no inflácia vystrelila až na 15 %. Náklady na obsluhu dlhu stúpli z 1,37 % HDP na takmer 2,1 %. Vláda sa musí pripraviť na ďalšie extrémne výdavky, keďže bude musieť refinancovať ďalšie veľké dlhopisy.
Rumunsko (9. miesto)
Rumunsko vstupovalo do pandémie už s vyšším rozpočtovým deficitom ako väčšina krajín v regióne, takže jeho verejné financie boli zraniteľnejšie voči vonkajším šokom. Pandémia tento problém prehĺbila – vláda musela zvýšiť výdavky na podporu ekonomiky, čo viedlo k ďalšiemu nárastu dlhu.
Po čovide situáciu skomplikovala vysoká inflácia, oslabenie rumunského leu a vyššia riziková prémia, ktorú investori požadujú od krajín strednej a východnej Európy. Rumunské štátne dlhopisy tak nesú vyššie výnosy ako západoeurópske, čo ďalej predražuje obsluhu dlhu. Úroky vzrástli z 1,14 percenta HDP v roku 2019 na 1,9 percenta HDP v roku 2023.
Nový Zéland (8. miesto)
Nový Zéland bol pred pandémiou vzorom nízkeho dlhu. V roku 2019 dosahovala výška jeho dlhu iba 18,6 percenta HDP. Lenže vláda počas covidu masívne míňala, dlh sa zdvojnásobil a centrálna banka RBNZ potom reagovala najrýchlejším rastom sadzieb v histórii krajiny. Dlhopisy, ktoré ešte v roku 2019 niesli okolo 1,0%, sa teraz vydávajú okolo 4,5 %.
Obsluha dlhu je dnes o takmer percentuálny bod HDP drahšia ako pred covidom – dosahuje úroveň 2,1 percenta HDP. Celkový dlh krajiny tak počas pár rokov narástol na úroveň 45 percent HDP.
Veľká Británia (7. miesto)
Británia financuje veľkú časť svojho dlhu krátkodobými pôžičkami. Po pandémii však inflácia presiahla 11 %, a tak Bank of England zdvihla sadzby z 0,1 % na 5,25 %. Náklady na úroky narástli z 2,19 % HDP na 3,07 %.
Izrael (6. miesto)
Izrael po pandémii čelil kombinácii vyššej inflácie, geopolitického napätia a rýchleho rastu úrokových sadzieb. Situáciu zhoršilo aj to, že v roku 2022 bolo nutné refinancovať dlhopisy vydané počas covidu, ale tentoraz už za niekoľkonásobne vyššie výnosy ako v rokoch 2020-2021.
Do toho prišla vojna v Gaze, ktorá ešte viac zaťažila verejné financie. Štát musel výrazne navýšiť výdavky na obranu a bezpečnosť, časť ekonomiky ochromila mobilizácia a neistota odradila investorov aj turistov. Geopolitické riziko zvýšilo požadované výnosy u novo emitovaných dlhopisov, čo spolu s tlakom na izraelský šekel ďalej predražilo obsluhu dlhu. Výsledkom bol prudký nárast nákladov. Zatiaľ čo v roku 2019 predstavovali úroky zhruba 2,1 percenta HDP, do roku 2023 vyskočili takmer na 3,0 percenta HDP. A pretože vojna priniesla ďalšie výdavky aj vyššiu rizikovú prirážku, očakáva sa, že náklady na dlh zostanú zvýšené aj v nasledujúcich rokoch.
USA (5. miesto)
Spojené štáty majú najvyšší absolútny dlh na svete. Po tom, čo Fed zdvihol sadzby, výnosy dlhopisov vyskočili. Každý rok musia USA refinancovať bilióny dolárov za mnohonásobne vyšší úrok. Len v roku 2024 zaplatila americká vláda na úrokoch viac, než na obranný rozpočet!
Island (4. miesto)
Island je malá a otvorená ekonomika, ktorá je extrémne citlivá na vývoj cien energií a potravín. Po pandémii tu inflácia rástla ešte rýchlejšie ako v eurozóne – kombinácia drahších dovozov, oslabenie islandskej koruny a silného dopytu po službách viedla k tomu, že ceny začali skokovo rásť.
Centrálna banka preto reagovala najagresívnejším zvyšovaním sadzieb od finančnej krízy v roku 2008. Počas krátkej doby sa základná sadzba vyšplhala z 0,75 % až k 9 %, čo je v rámci vyspelých krajín jeden z najprudších rastov. Výrazne sa tak zvýšili výnosy z islandských štátnych dlhopisov. Pre malý štát s obmedzeným domácim trhom to znamenalo, že sa náklady na obsluhu dlhu dramaticky zvýšili.
Island teraz platí za úroky viac ako 5,4 percenta HDP ročne, čo je v rámci OECD jedno z najvyšších čísel – podobné hodnoty majú skôr rozvojové krajiny, nie vyspelá ekonomika. Výrazná časť rozpočtu tak mizne na splácanie úrokov namiesto investícií do služieb či infraštruktúry.
Kolumbia (3. miesto)
Kolumbia, ktorá je od roku 2020 novým členom OECD, je financovaním silne závislá na amerických úrokových sadzbách. Po pandémii Fed prudko zvýšil sadzby, čo zdraželo dolárové financovanie aj pre rozvojové trhy. K tomu oslabilo kolumbijské peso, takže splácanie dlhu v zahraničných menách výrazne zdraželo. Pandemické deficity navyše zvýšili objem dlhu, ktorý sa teraz musí refinancovať v prostredí oveľa drahších peňazí.
Úroky tak vzrástli z 3,1 percenta HDP v roku 2019 na 4,25 percenta HDP v roku 2023. Kolumbia tak platí za obsluhu dlhu viac ako rad vyspelejších krajín OECD a podobne ako niektoré vysoko zadlžené štáty Latinskej Ameriky. Z rozpočtu tak mizne čoraz väčšia časť prostriedkov, ktoré by inak mohli ísť na infraštruktúru alebo boj s chudobou.
Mexiko (2. miesto)
Rovnako ako Kolumbia je aj Mexiko veľmi úzko naviazané na americkú ekonomiku a jeho dlh je citlivý na vývoj dolárových sadzieb. Po pandémii, keď Fed prudko zvýšil úroky, zdraželo financovanie na trhoch po celej Latinskej Amerike. K tomu sa pridalo aj oslabenie mexického pesa, čo zvýšilo náklady na obsluhu zahraničného dlhu denominovaného v dolároch.
Pandémia navyše zanechala v rozpočte veľké deficity, ktoré je nutné refinancovať práve v čase, keď sú peniaze najdrahšie za posledných dvadsať rokov. Výsledkom je skokový nárast – zo 4,0 percenta HDP v roku 2019 na viac ako 6,2 percenta HDP v roku 2023, čo je najviac z krajín OECD a zodpovedá to takmer pätine všetkých štátnych príjmov. Mexiko tak platí za obsluhu dlhu podobne vysoký podiel rozpočtu ako niektoré vysoko zadlžené rozvojové krajiny. Rastúce náklady navyše obmedzujú priestor na verejné investície do infraštruktúry a sociálnych programov.
Maďarsko (1. miesto)
Maďarsko je na čele tohto rebríčka a dopláca na riziká najviac. S infláciou nad 25 % a sadzbami na úrovni 13 % sa náklady na obsluhu dlhu medzi rokmi 2019 a 2023 zvýšili o takmer 2,5 percentuálneho bodu HDP. V roku 2023 Maďarsko vynaložilo na úroky 4,7 % HDP, čo je suma, ktorá výrazne chýba v rozpočtoch na zdravotníctvo či infraštruktúru.
