Po takmer dvoch týždňoch strávených v tajnom bunkri kdesi v Iráne počas vojenskej krízy s Izraelom by 86-ročný najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí mohol využiť príležitosť prímeria na to, aby vyšiel von. Predpokladá sa, že sa skrýva v izolácii, nakoľko sa obáva, že by ho Izrael zavraždil. Dokonca ani najvyšší iránski vládni predstavitelia s ním zrejme nie sú v kontakte.
Napriek krehkému prímeriu, ktoré sprostredkovali americký prezident Donald Trump a katarský emir, by mal byť opatrný. Hoci prezident Trump údajne povedal Izraelu, aby nezabíjal iránskeho najvyššieho vodcu, izraelský premiér Benjamin Netanyahu to nevylúčil, píše BBC. Keď alebo skutočne ak vyjde z úkrytu, uvidí krajinu plnú smrti a skazy. Nepochybne bude stále vystupovať v štátnej televízii a tvrdiť, že v konflikte zvíťazil. Bude spriadať plány na obnovenie svojho imidžu. Ale bude čeliť novej realite – dokonca novej ére. Vojna krajinu výrazne oslabila a osobnosť jeho samotného zmenšila.
Šeptavý disent v krajine
Počas vojny Izrael rýchlo prevzal kontrolu nad väčšinou iránskeho vzdušného priestoru a zaútočil na jeho vojenskú infraštruktúru. Najvyšší velitelia Revolučných gárd a armády boli rýchlo zabití. Rozsah poškodenia armády je stále nejasný a sporný, ale opakované bombardovanie základní, zariadení armády a revolučných gárd naznačuje značnú degradáciu iránskej vojenskej sily. Militarizácia dlhodobo spotrebovávala obrovské množstvo národných zdrojov.
Náklady na známe iránske jadrové zariadenia, ktoré krajine vyniesli takmer dve desaťročia amerických a medzinárodných sankcií, sa odhadujú na stovky miliárd dolárov. Teraz sú však poškodené náletmi, hoci ich plný rozsah je ťažké odhadnúť. Mnohí sa pýtajú, aký bol vlastne zámer tohto bombardovania.
Veľký počet Iráncov považuje ajatolláha Chameneího, ktorý sa stal prvýkrát vodcom v roku 1989, za jediného zodpovedného za konflikt Iránu s Izraelom a USA, ktorý ich krajine a ľudu priniesol značnú skazu. Budú mu vyčítať, že sleduje ideologický cieľ zničenia Izraela, čo mnohí Iránci nepodporujú. Budú mu vyčítať to, čo považujú za hlúposť – jeho presvedčenie, že dosiahnutie jadrového statusu urobí jeho režim neporaziteľným. Sankcie ochromili iránsku ekonomiku a zmenili špičkového vývozcu ropy na chudobný a bojujúci tieň svojho bývalého ja.
Ako dlho režim vydrží je otázne
„Je ťažké odhadnúť, ako dlho ešte môže iránsky režim prežiť pod takým veľkým tlakom, ale vyzerá to na začiatok konca,“ hovorí profesorka Lina Khatibová, hosťujúca vedkyňa na Harvardovej univerzite. „Alí Chameneí sa pravdepodobne stane posledným ‚najvyšším vodcom‘ islamskej republiky v plnom zmysle slova.“
Na vrcholných pozíciách iránskej vlády sa však začínajú ozývať hlasy nesúhlasu. Počas konfliktu jedna z polooficiálnych iránskych tlačových agentúr uviedla, že niektorí bývalí najvyšší predstavitelia režimu naliehali na pokojnejších náboženských učencov krajiny so sídlom v posvätnom meste Kom, ktorí sú oddelení od ajatolláha, aby zasiahli a dosiahli zmenu vo vedení.
Podľa profesora Aliho Ansariho, zakladajúceho riaditeľa Inštitútu iránskych štúdií na Univerzite v St Andrews, „dôjde k zúčtovaniu“. „Je úplne jasné, že vo vedení existujú obrovské nezhody a obrovská nespokojnosť panuje aj medzi obyčajnými ľuďmi.“
Hnev a frustrácia sa zakorenia
Počas posledných dvoch týždňov mnohí Iránci zápasili s rozporuplnými pocitmi potreby brániť svoju krajinu a hlbokej nenávisti voči režimu. Postavili sa za krajinu, ale nie preto, aby bránili režim, ale aby sa starali jeden o druhého. Objavili sa správy o obrovskej solidarite a blízkosti.
Ľudia v mestách a dedinách mimo mestských oblastí otvárali dvere tým, ktorí utiekli pred bombardovaním v ich mestách, majitelia obchodov zlacňovali základný tovar, susedia si navzájom klopali na dvere, aby sa opýtali, či niečo nepotrebujú. Mnohí ľudia si však boli vedomí aj toho, že Izrael sa pravdepodobne usiluje o zmenu režimu v Iráne. Zmenu režimu si mnohí Iránci želajú. Môžu však urobiť hrubú čiaru za zmenou režimu, ktorú navrhli a nariadili cudzie mocnosti.
Ajatolláh Chameneí, jeden z najdlhšie vládnucich autokratov na svete, za takmer 40 rokov svojej vlády zdecimoval akúkoľvek opozíciu v krajine. Opoziční politickí vodcovia sú buď vo väzení, alebo utiekli z krajiny. V zahraničí sa opozičným predstaviteľom nepodarilo sformulovať postoj, ktorý by zjednotil opozíciu voči režimu. Boli neefektívni pri vytváraní akejkoľvek podoby organizácie, ktorá by bola schopná prevziať moc v krajine, ak by sa naskytla príležitosť.
Pokračujúca vojna môže priniesť zmenu
Počas dvoch týždňov vojny, keď mohol nastať pád režimu, mnohí verili, že pravdepodobným scenárom na druhý deň nebude prevzatie moci opozíciou, ale upadnutie krajiny do chaosu a bezprávia ak by vojna neúprosne pokračovala. „Je nepravdepodobné, že iránsky režim bude zvrhnutý prostredníctvom domácej opozície. Režim zostáva doma silný a bude stupňovať domáci útlak, aby potlačil disent,“ hovorí profesor Khatib.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
