Všetci to poznáme – detstvo sa tiahlo, ale teraz dni, mesiace a celé roky doslova uháňajú s nevídanou rýchlosťou. Dôvod, prečo sa nám zdá, že čas plynie čoraz svižnejšie, už nie je len pocit. Najnovší prevratný výskum potvrdzuje, že má konkrétne biologické vysvetlenie v tom, ako náš mozog spracováva informácie.
Medzinárodný tím vedcov z Holandska a Spojeného kráľovstva sa ponoril do hlbín tohto javu. Zanalyzovali dáta od viac ako 500 účastníkov vo veku od 18 do 88 rokov. Ich úlohou bolo sledovať zhruba osemminútový úryvok z kultového televízneho seriálu Alfred Hitchcock Presents.
Kľúčový bol moment, že kým sledovali dej, mali na hlavách špeciálne zariadenia na funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI), ktoré precízne monitorovali ich mozgovú činnosť. Zaznamenávali, ako ich mozog reaguje na zmeny a prechody v príbehu.
Prečo náš starnúci mozog „spomaľuje“
Výsledky priniesli šokujúce zistenie. U starších ľudí sa reakcie mozgu menili pomalšie a jednotlivé stavy mozgovej aktivity trvali citeľne dlhšie než u mladšej generácie. Zjednodušene povedané: Mozog starších jedincov spracuje menší počet „udalostí“ v rovnakej časovej perióde. Práve toto je ten kľúčový mechanizmus, prečo subjektívne pociťujú, že čas sa zrýchlil.
Experti túto zmenu pomenovali ako „neuronálna dediferenciácia“. So zvyšujúcim sa vekom sa aktivita v našom mozgu stáva menej špecializovanou. Kým u mladých ľudí reagujú určité oblasti len na špecifické podnety, u starších sa aktivujú aj pri iných, nesúvisiacich informáciách.
To vedie k rozmazaniu hraníc medzi jednotlivými prežitými zážitkami. Mozog registruje menej odlišných, jasne definovaných momentov. A keďže naše vnútorné vnímanie dĺžky času je úzko spojené s množstvom zapamätaných momentov, starším sa zdá, že ich dni, týždne a roky prefrčia oveľa rýchlejšie.
Matematika je neúprosná
Celý tento fenomén navyše podopiera nevyvrátiteľný matematický princíp z oblasti psychológie. Naše vnútorné hodiny nefungujú lineárne, ale riadia sa logaritmickým zákonom. Pre päťročné dieťa predstavuje jeden rok ohromných 20 % z celého jeho prežitého života. Pre päťdesiatnika už ten istý rok tvorí len zanedbateľné 2 %.
Čím sme starší, tým menšiu časť nášho celkového bytia tvorí každý ďalší rok, a preto sa nám subjektívne javí ako kratší a kratší.
Ako spomaliť čas?
Aj keď biologické starnutie mozgu nedokážeme zastaviť, vedci prinášajú povzbudzujúcu radu. Existujú účinné spôsoby, ako subjektívne spomaliť rýchlosť plynutia času a prežiť ho plnšie. Pomôcť môže najmä aktívne učenie sa nových zručností, cestovanie, výrazná zmena rutinných návykov alebo zmysluplné spoločenské kontakty. Nové a rozmanité zážitky totiž vytvárajú viac pamäťových stôp a donútia mozog zaznamenať viac „udalostí“.
Vďaka tomu sa nám čas nielenže zdá, že plynie pomalšie, ale hlavne ho prežívame s väčšou intenzitou a plnšie. Čas sa teda nemení – mení sa iba náš úžasný mozog a my máme silu ovplyvniť, aký bohatý a plný prekvapení náš život bude.
