Ceny elektriny a plynu pre domácnosti sa v Európe veľmi líšia. Po prudkom raste počas energetickej krízy 2022 sa ceny stabilizovali, no zostávajú nad úrovňami pred rokom 2020. Energetické náklady tak stále výrazne ovplyvňujú rozpočet rodín a domácností naprieč kontinentom.
Cena elektriny a plynu nevzniká náhodne. Skladá sa z viacerých častí, ktoré štát a trh spoja do jednej konečnej sumy.
Cena pre domácnosť má tri hlavné zložky:
- Samotná energia – to je cena silovej elektriny alebo plynu na trhu. Dodávatelia ju nakupujú na burze. Ak rastie cena plynu alebo uhlia, rastie aj cena elektriny.
- Distribúcia a sieťové poplatky – platíte za to, že energia prúdi cez káble a potrubia až k vám domov. Tieto poplatky určuje regulátor.
- Dane a odvody – DPH a rôzne poplatky, napríklad podpora obnoviteľných zdrojov.
Každá krajina má iné dane a inú reguláciu. Preto vznikajú rozdiely.
Ako to funguje:
- Základ výpočtu je jednoduchý: Spotreba (kWh) × cena za kWh + fixné poplatky.
- Ak spotrebujete 3 000 kWh ročne a cena je 0,20 € za kWh, zaplatíte 600 eur za energiu. K tomu prirátate distribučné poplatky a dane.
Elektrina je v niektorých krajinách drahšia najmä preto, že štát nastaví vyššie dane a poplatky. V niektorých štátoch tvoria práve dane a rôzne odvody takmer polovicu konečnej ceny na faktúre.
Veľkú rolu zohráva aj energetický mix, teda z čoho krajina elektrinu vyrába. Štáty s jadrovými elektrárňami alebo silnou vodnou energiou mávajú stabilnejšie ceny. Naopak, krajiny závislé od plynu alebo uhlia reagujú citlivejšie na výkyvy cien surovín.
Rozdiel vytvárajú aj rozhodnutia vlády. Niektoré štáty ceny zastropujú alebo dotujú, aby domácnosti platili menej. Typickým príkladom je Maďarsko, ktoré dlhodobo udržiava nízke ceny reguláciou. Dôležitá je aj miera závislosti od dovozu. Ak krajina musí väčšinu plynu dovážať, každá medzinárodná kríza sa rýchlo premietne do cien pre domácnosti.
Kde je elektrina najdrahšia a kde najlacnejšia
Podľa údajov zo začiatku roku 2026 sa koncové ceny elektriny pre domácnosti pohybujú v širokom rozpätí.
Ceny elektriny v Európe:
- Najdrahšími mestami pre elektrinu sú Bern, Berlín, Brusel, Dublin, Londýn a Praha, kde cena presahuje približne 36 – 38 centov za kilowatthodinu (c€/kWh).
- Najlacnejšia elektrina je v Kyjeve, kde domácnosti platia približne 8,8 centov/kWh.
- Ďalšie lacné mestá sú Budapešť (cca 9,6 centov/kWh), Podgorica (cca 11,1 centov/kWh) a Belehrad (cca 11,6 centov/kWh).
- Priemerná cena elektriny v Európskej únii je okolo 25,8 c€/kWh.
Slovenské domácnosti patria medzi tie s relatívne nižšími cenami elektriny v EÚ. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa snaží zmierniť rast cien a v praxi ceny zostávajú pod priemerom EÚ. Slovensko má približne 0,201 € za kWh, čiže 20,1 centov za kilowatthodinu (reálna cena sa môže líšiť podľa dodávateľov a taríf).
Česká republika má podstatne vyššie ceny než Slovensko či Maďarsko. Podľa Eurostatu cena pre domácnosti bola okolo 34c€/kWh, teda výrazne viac než vo väčšine susedných krajín.
Poľsko sa v rôznych prepočtoch nachádza v strede európskeho spektra cien. Podľa niektorých meraní sú ceny okolo 11,4 – 15,0 centov za kilowatthodinu, čo je lacnejšie ako v Česku, ale drahšie než v Maďarsku.
Aj vám sa zdá, že od januára stúpla cena za energie neprimerane rýchlo?
Slovensko malo v minulých rokoch ceny elektriny a plynu umelo tlmené. Štát kompenzoval dodávateľom vysoké trhové ceny a domácnosti platili nižšie regulované tarify. Od januára sa však časť týchto opatrení upravila alebo skončila. Ľudia tak začali viac platiť reálnu cenu energie.
Slovenské mzdy aj dôchodky sú nižšie než v západnej Európe. Aj keď je cena za kilowatthodinu nižšia ako napríklad v Nemecku, podiel energie na rodinnom rozpočte je vyšší. Inak povedané, rovnaké zvýšenie bolí viac tam, kde sú príjmy nižšie.
Nezabúdajme na bývanie v starších domoch. Mnoho rodín býva v starších, menej zateplených domoch. Tie spotrebujú viac energie na kúrenie. Ak cena stúpne, účet narastie výraznejšie než v modernom byte s nízkou spotrebou.
Svoje zohráva aj psychológia. Keď ľudia roky platia podobné sumy a potom príde skokové zvýšenie, pocit zdraženia je silnejší. Najmä ak sa zvýšia aj iné výdavky naraz.
Preto aj krajina, ktorá patrí medzi lacnejšie v európskom porovnaní, môže doma zažiť silnú nespokojnosť. Rozhodujú totiž nielen samotné ceny, ale aj výška príjmov, štátne zásahy a spotreba konkrétnej domácnosti.
