Napätie medzi Spojenými štátmi a Venezuelou ďalej rastie a pribúdajú varovania, že situácia by sa mohla posunúť až k ozbrojeným zásahom Washingtonu na venezuelskom území. V karibskej oblasti sa zhromaždila najväčšia americká vojenská sila od operácie v Paname v roku 1989, čo vyvoláva otázky o možných scenároch vývoja.
Nejasnosti panujú aj okolo toho, či sú zásahy proti drogovým skupinám právne podložené a či by akcia priamo na pevnine Venezuely obstála pred medzinárodným právom. Objavujú sa špekulácie, že cieľom administratívy Donalda Trumpa môže byť aj snaha zvrhnúť Nicolása Madura, uvádzajú tvnoviny.sk. Nie je však isté, či majú USA na taký krok dostatok síl. Zároveň sa ozývajú otázky, prečo by sa Washington zameral práve na Venezuelu a nie na Kolumbiu, ktorá je hlavným centrom drogovej produkcie.
Odsledovať možné motívy aj riziká sa pokúsil amerikanista Kryštof Kozák, ktorý vysvetľuje, ako Trump podľa neho uvažuje a ako hnutie MAGA reaguje na možnosť, že prezident prezentujúci sa ako zástanca mieru môže pristúpiť k operácii s potenciálom prerásť do ďalšieho dlhodobého konfliktu.
Situácia okolo možnej operácie
Podľa informácií z agentúry Reuters získaných od štyroch amerických predstaviteľov môže Washington čoskoro otvoriť novú fázu operácií voči Venezuele. Detaily nie sú známe, no podľa dvoch zdrojov by mohlo ísť najprv o skryté akcie. Ďalší z vysokopostavených činiteľov pripustil, že vláda Spojených štátov nevylučuje žiadny variant ďalšieho postupu.
Trump podľa jeho slov považuje za nevyhnutné využiť všetky dostupné prostriedky, aby zabránil prítoku drog do krajiny a aby zabezpečil potrestanie zodpovedných osôb.
Americký prezident zároveň vo vystúpení pred vojakmi avizoval, že USA plánujú rozšíriť operácie proti pašerákom aj na pevninu. Tvrdil, že drogové skupiny sa vyhýbajú preprave po mori a že pozemné akcie budú jednoduchšie. Naznačil, že ich začiatok je otázkou krátkeho času.
Podľa niektorých zdrojov má Washington zvažovať aj to, že by sa pokúsil odstrániť venezuelský režim. Napomáha tomu aj varovanie pre pilotov, ktoré vydal FAA po tom, čo Trump oznámil, že vzdušný priestor nad Venezuelou považuje za uzavretý. Americký úrad upozorňuje na zhoršujúce sa bezpečnostné podmienky a reálne riziká pre lietadlá.
Obavy z bombových útokov
Tieto signály okamžite rozvírili diskusiu o tom, či sa Spojené štáty nechystajú na bombardovanie vybraných cieľov vo Venezuele. Predpokladá sa, že by išlo o údery proti logistickým centrám drogovej mafie alebo laboratóriám. Obyvatelia Venezuely však upozorňujú, že podobná operácia by mohla znamenať civilné obete. Caracas navyše disponuje výzbrojou, ktorá by mohla lietadlá USA ohroziť – ide o stíhačky Su 30 a modernizované systémy protivzdušnej obrany S 300VM.
Trump vyhlasuje, že Maduro stojí na čele organizácie Cartel de los Soles. Caracas to označuje za klamstvo a tvrdí, že Washington sa iba snaží vytvoriť zámienku na odstránenie režimu a získanie kontroly nad zásobami surovín. Drogové kartely sú v USA vedené ako teroristické skupiny, čo by mohlo Spojeným štátom umožniť útoky na ich zariadenia. Podľa viacerých odborníkov však díleri nespĺňajú definíciu teroristických organizácií, čo robí takéto kroky právne pochybnými.
Washington navyše obviňuje samotného Madura z podpory medzinárodnej drogovej kriminality a ponúka odmenu päťdesiat miliónov dolárov za informácie umožňujúce jeho zadržanie. Nie je preto vylúčené, že USA môžu zvažovať jeho odstránenie pod hlavičkou boja proti drogám.
Invázia je málo pravdepodobná
Odborník Kryštof Kozák tvrdí, že USA nemajú dostatok síl na plnohodnotnú inváziu a následnú okupáciu krajiny. Podľa neho nie je realistické, aby pätnásťtisíc amerických vojakov dokázalo prevziať kontrolu nad územím veľkosti Venezuely. Washington má v oblasti jedenásť vojenských plavidiel vrátane najväčšej lietadlovej lode sveta USS Gerald R. Ford. No aj tak by bolo ťažké udržať územie, kde žije viac než dvadsaťosem miliónov obyvateľov a kde ozbrojené sily počítajú so stovkami tisíc vojakov a paramilitárnych príslušníkov.
V prípade pokusu o inváziu by mohol konflikt prerásť do krvavej a zdĺhavej vojny. Kozák preto pokladá tento variant za nereálny, hoci Trump takúto možnosť nedal úplne bokom.
Odstránenie režimu ako alternatíva
Za pravdepodobnejší považuje Kozák scenár, pri ktorom by Spojené štáty uskutočnili cielené útoky na Madurovo vedenie alebo špeciálnu operáciu s cieľom prinútiť ho k úteku alebo kolapsu režimu. Podľa neho nie je vylúčené, že boj proti drogám slúži ako krytie pre snahu o politický tlak. Maduro však po týždňoch špekulácií zrejme posilnil svoju ochranu a pravdepodobne si pripravil úkryt. Napriek tomu môže ísť aj o psychologickú taktiku USA, ktorá má vnútiť venezuelskému vodcovi pocit ohrozenia a priviesť ho k ústupkom.
Kozák sa domnieva, že rozmiestnenie amerických síl má najmä podporiť vnútornú opozíciu. Maduro by podľa neho mohol byť opatrnejší pri potláčaní protestov, ak vníma prítomnosť silného medzinárodného tlaku. Nevýhodou tohto riešenia je riziko, že ak by Maduro prežil pokus o jeho odstránenie, jeho pozícia by sa mohla upevniť. Časť obyvateľov Venezuely sa obáva, že by sa ho potom už vôbec nedalo zbaviť.
Rozdelená MAGA a nespokojnosť podporovateľov
Trump však čelí kritike aj vo vlastnom tábore. Niektorí jeho priaznivci nesúhlasia s tým, ako často sa venuje zahraničnej politike na úkor domácich problémov. Napätie sa prejavilo aj v ostrom konflikte s kongresmankou Marjorie Taylor Greeneovou. Tá roky patrila k najvernejším podporovateľkám, no v poslednom období kritizovala prezidentove rozhodnutia. Trump ju obvinil, že sa odklonila od svojich zásad, a vyhlásil, že v primárkach podporí jej protikandidáta. Greeneová následne oznámila plán odísť z Kongresu.
Kozák pripomína, že aj samotné hnutie MAGA nie je jednotné. Jedna časť volá po razantnom postupe proti Madurovi, iná sa obáva, že by USA uviazli v ďalšej nákladnej vojne.
Američania zásah odmietajú
Napriek sporom vo vnútri republikánskeho tábora má americká verejnosť pomerne jasný postoj. Podľa prieskumu televízie CBS až sedemdesiat percent občanov odmieta vojenskú intervenciu USA vo Venezuele. Väčšina respondentov sa zároveň domnieva, že prezident by potreboval súhlas Kongresu, ak by chcel rozšíriť operácie.
Tesná väčšina síce schvaľuje zásahy proti pašeráckym lodiam, no tri štvrtiny Američanov žiadajú dôkazy, že ide skutočne o plavidlá zapojené do drogovej činnosti.
