Čínske námorníctvo vstúpilo do novej éry. Do služby bola oficiálne zaradená lietadlová loď Fujian, najvyspelejšia a technologicky najvýznamnejšia, akú krajina doteraz postavila.
Udalosť, ktorej sa osobne zúčastnil prezident Si Ťin-pching, predstavuje ďalší krok v snahe Pekingu priblížiť sa Spojeným štátom v oblasti námornej sily.
Ceremónia s politickým odkazom
Slávnostné zaradenie prebehlo v prístave San-ja na ostrove Chaj-nan. Podľa štátnej televízie CCTV sa ho zúčastnilo viac než 2 000 vojakov a lodných staviteľov, ktorí sledovali, ako Si Ťin-pching preberá čestnú stráž a symbolicky stláča tlačidlo katapultu. Prezident si následne prezrel palubu, vrátane jedálne posádky.
Na letovej ploche dominovali tri odpaľovacie pozície nového typu a tiež palubné lietadlá J-35, J-15T a KJ-600. Neďaleko sa nachádzala druhá čínska lietadlová loď Šan-tung, čím Peking jasne demonštroval svoj rastúci námorný arzenál.
Technologický skok: EMALS po čínsky
Fujian je tretia lietadlová loď v čínskej flotile, no prvá, ktorá využíva elektromagnetické katapulty (EMALS). Tento systém umožňuje odpaľovať lietadlá s väčším množstvom paliva a výzbroje, čo zvyšuje ich dolet a bojové schopnosti.
Takýto systém používa len jediná ďalšia loď na svete – USS Gerald R. Ford z flotily amerického námorníctva. Čínske médiá zdôrazňujú, že rozhodnutie použiť EMALS osobne schválil Si Ťin-pching, čím mal podporiť prechod armády na „vysokú technológiu“ a sebestačnosť vo vývoji.
Od sna k realite
Lietadlová loď Fujian bola spustená na vodu v roku 2022, prvé plavby absolvovala v roku 2024 a teraz oficiálne vstúpila do aktívnej služby. Na čínskych sociálnych sieťach jej zaradenie vyvolalo vlnu nadšenia — hashtag „Moja krajina uviedla do služby prvú lietadlovú loď s elektromagnetickým katapultom“ mal podľa CCTV viac ako 10 miliónov zobrazení už v priebehu hodiny.
S výtlakom 80 000 ton sa Fujian svojou veľkosťou priblížila americkým lietadlovým lodiam triedy Nimitz, ktoré vážia približne 97 000 ton.
Čína dnes disponuje najväčším námorníctvom na svete podľa počtu lodí, pričom jej lodenice dokážu vyrábať nové jednotky neporovnateľne rýchlejšie ako tie americké. Napriek tomu majú Spojené štáty stále technologický náskok a výrazne viac lietadlových lodí v aktívnej službe.
Hlavnou slabinou Fujianu zostáva konvenčné pohonné ústrojenstvo – na rozdiel od amerických jadrom poháňaných lodí musí čínska loď pravidelne tankovať, čo obmedzuje jej čas nasadenia na mori.
Niektorí bývalí americkí dôstojníci pre CNN uviedli, že aj napriek moderným systémom môže Fujian zvládnuť iba asi 60 % letových operácií v porovnaní s päťdesiatročnou americkou lietadlovou loďou. Dôvodom má byť usporiadanie letovej paluby.
Pohľad do budúcnosti: Typ 004
Peking však neplánuje poľaviť. Už teraz sa stavia ďalšia lietadlová loď, zatiaľ označovaná ako Typ 004. Očakáva sa, že bude kombinovať jadrový pohon s technológiou EMALS, čím by Čína urobila ďalší krok k úrovni amerických supernosičov.
Zaradenie Fujianu do služby predstavuje pre Čínu nielen vojenský, ale aj symbolický míľnik. Ukazuje, ako rýchlo sa mení rovnováha síl v Ázii – a ako vážne to Peking myslí so svojím cieľom stať sa globálnou námornou veľmocou.
