Tisíce veriacich sa v pondelok (30.6.) zišli v kláštornom komplexe McLeod Ganj v severnej Indii, kde sa modlitebným zhromaždením začali niekoľkodňové oslavy 90. narodenín duchovného vodcu tibetského budhizmu – dalajlámu. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Očakáva sa, že tento charizmatický držiteľ Nobelovej ceny za mier počas osláv svojho životného jubilea prezradí, či a kto po ňom bude ďalší dalajláma. Toto rozhodnutie by mal oznámiť v stredu 2. júla. Dalajláma v pondelok avizoval svoje plány do budúcnosti, keď uviedol, že má síce 90 rokov, ale cíti sa byť „fyzicky fit“ a čas, ktorý mu „zostáva, chce aj naďalej čo najviac venovať blahu ostatných.“
Tibetská exilová vláda sídli v indickej Dharamsále, kde dalajláma žije od roku 1959, keď ušiel z Tibetu, do ktorého vtedy vstúpili čínske jednotky. Čína odvtedy Tibet považuje za integrálnu súčasť svojho územia. Dalajláma v roku 2011 odovzdal politickú moc exilovej vláde, ktorú demokraticky zvolilo 130-tisíc Tibeťanov na celom svete. Zároveň opakovane varoval, že budúcnosť postu vodcu tibetského budhizmu je ohrozená „rizikom zneužitia systému reinkarnácie politickými záujmami.“
K tejto situácii došlo napr. v roku 1995, keď čínska vláda po smrti desiateho pančenlámu – druhého najvyššieho predstaviteľa tibetského budhizmu – odmietla uznať jeho nástupcu vybratého mníchmi a schváleného dalajlámom. Tohto chlapca Čína izolovala do domáceho väzenia a za pančenlámu dosadila vlastného kandidáta, ktorého však mnohí Tibeťania považujú za nepravého.
Čína v ňom vidí hrozbu
Vzhľadom na tieto skúsenosti a obavy dalajláma opakovane sľúbil, že 15. dalajláma sa „narodí vo slobodnom svete.“ Súčasný dalajláma je v 500 rokov trvajúcej tradícii budhizmu štrnástym v poradí. Hoci v posledných rokoch naznačoval, že by mohol byť posledným dalajlámom, väčšina Tibeťanov sa zdá byť za pokračovanie „cyklu reinkarnácie“.
Kým Čína považuje súčasného dalajlámu za nebezpečného separatistu a obviňuje ho, že podnecuje aj samovraždy upálením, ku ktorým sa uchyľovali budhistickí mnísi i radoví veriaci, snažiaci sa tak upozorniť na útlak tibetského ľudu zo strany Číny, on sám sa považuje za jednoduchého budhistického mnícha. Pre mnohých svojich nasledovateľov je stelesnením boja za tibetskú autonómiu.
Tändzin Gjamccho, narodený 6. júla 1935, sa stal 14. duchovným a politickým vodcom Tibeťanov vo veku dvoch rokov, pričom bol identifikovaný ako reinkarnácia svojho predchodcu, ako to vyžaduje budhistická tradícia. Od úteku z Tibetu a čínskych represií v roku 1959 trávil väčšinu svojho života v kláštore McLeod Ganj na úpätí Himalájí.
