Rebríčku najchudobnejších európskych krajín v roku 2025 dominujú štáty, ktoré sa stále spamätávajú z dôsledkov rozpadu Sovietskeho zväzu či Juhoslávie, a ktorých ekonomiky sú zväčša oslabené nestabilitou, korupciou alebo geopolitickými otrasmi.
Poradie, ktoré zverejnil portál World Population Review na základe hrubého národného dôchodku (HND) na obyvateľa, ukazuje, že mnohé z týchto krajín nedokázali ani po troch desaťročiach dobehnúť úroveň vyspelého Západu.
10. Čierna Hora: Turistický raj s krehkým základom
Aj keď sa Čierna Hora prezentuje ako seriózny kandidát na členstvo v EÚ, jej ekonomika zostáva naďalej slabá. Štvrtinu HDP krajiny tvorí cestovný ruch, ktorý je však náchylný na vonkajšie šoky, ako bola pandémia či energetická kríza. Okrem toho krajinu trápi rozsiahla byrokracia, slabá infraštruktúra, nerovnosti medzi mužmi a ženami, vysoká zadlženosť a korupcia. Pomaly napredujúce reformy a závislosť na sezónnom turizme ju držia v chudobe.
9. Srbsko: Ambície narúša závislosť od Moskvy
Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 sa verejný dlh Srbska výrazne zvýšil.
Štvrť populácie žije pod hranicou chudoby a krajina bojuje s nezamestnanosťou, byrokraciou a slabou právnou ochranou podnikania.
Zbližovanie s EÚ komplikuje nielen pomalý reformný proces, ale aj silné väzby na Rusko. Napäté vzťahy so susedným Kosovom a neistota odrádzajú investorov, čo brzdí hospodársky pokrok.
8. Bielorusko: Autokracia, závislosť od Ruska a exodus mozgov
Kedysi jedna z najvyspelejších republík Sovietskeho zväzu dnes čelí ekonomickej izolácii. Od nástupu autoritárskeho prezidenta Lukašenka je krajina pod tvrdou kontrolou, čo viedlo k represii opozície a úniku kvalifikovaných pracovníkov. Závislosť na Rusku a sankcie zo Západu prehĺbili stagnáciu. Obmedzený prístup k investíciám a podpora ruskej agresie proti Ukrajine len posilnili medzinárodnú izoláciu.
7. Bosna a Hercegovina: Dedičstvo vojny stále cítiť
Etnické konflikty z 90. rokov spôsobili Bosne hlboké jazvy. Mnohé domácnosti vedú ženy, ktoré sú na trhu práce znevýhodnené. Vysoká nezamestnanosť, korupcia a odliv mladých ľudí bránia udržateľnému rastu. Viac ako tretina obyvateľov žije v neistých podmienkach a bez úspor, pričom mnohí emigrujú za lepším životom do zahraničia.
6. Severné Macedónsko: Závislosť od pomoci a energetická zraniteľnosť
Táto krajina čelí dlhodobým problémom spojeným s vysokou nezamestnanosťou, korupciou a slabou infraštruktúrou.
Mnoho ľudí pracuje v nízkopríjmových sektoroch ako poľnohospodárstvo a textilný priemysel. Zraniteľnosť krajiny sa ukázala najmä počas energetickej krízy vyvolanej konfliktom na Ukrajine. Ekonomika je do veľkej miery závislá na zahraničnej pomoci, najmä z EÚ.
5. Albánsko: Krajina kontrastov a masívnej emigrácie
Aj keď sa Albánsko teší rastúcej popularite ako dovolenková destinácia a má bohaté prírodné zdroje, až 42 % obyvateľov je ohrozených chudobou. Základné problémy predstavujú slabá diverzifikácia ekonomiky, vysoká nezamestnanosť a nízka produktivita. Korupcia a organizovaný zločin podkopávajú dôveru investorov, zatiaľ čo odchod kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia znižuje domácu spotrebu a rast.
4. Moldavsko: Krehká krajina pod tlakom vojny u suseda
Moldavsko, niekdajšia sovietska republika, trpí dôsledkami vojny na Ukrajine, ktorá vyvolala utečeneckú krízu a prehĺbila ekonomické problémy.
Odhaduje sa, že 30 % obyvateľov žije pod hranicou chudoby.
Nedostatok industrializácie, potravinová neistota a historické zlyhania v hospodárskych reformách bránia modernizácii. Vplyv ruskej agresie len zvýraznil energetickú a bezpečnostnú zraniteľnosť štátu.
3. Kosovo: Neuznaný štát na ekonomickom okraji
Hoci Kosovo vyhlásilo nezávislosť už v roku 2008, jeho štátnosť neuznávajú viaceré krajiny, vrátane Slovenska. Takmer tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby a nezamestnanosť je extrémne vysoká.
Napätie v severných oblastiach krajiny viedlo k sankciám zo strany EÚ, ktoré negatívne ovplyvnili rozpočet. Politická nestabilita a slabé inštitúcie znemožňujú využitie potenciálu zahraničných investícií.
2. Gruzínsko: Politická nestabilita a konflikty ničia dôveru
Gruzínsko sa zmieta v politických nepokojoch od parlamentných volieb v roku 2024, ktoré opozícia označila za zmanipulované.
Ozbrojené konflikty v regiónoch Abcházia a Južné Osetsko ešte viac oslabili hospodárstvo.
Napriek reformám krajina zostáva závislá na poľnohospodárstve a trpí korupciou, nezamestnanosťou a slabou infraštruktúrou. Odklon od európskej integrácie podkopáva šance na zlepšenie.
1. Ukrajina: Najslabšia ekonomika Európy v tieni vojny
Na čele rebríčka sa nachádza Ukrajina, ktorú sužuje neustála ruská agresia. Krajina, ktorá bola kedysi druhou najväčšou ekonomikou Sovietskeho zväzu, sa po roku 1991 nedokázala úspešne transformovať a dnes čelí drastickému úbytku pracovných miest, inflácii a chudobe. Takmer tretina Ukrajincov žije pod hranicou chudoby. Bez rozsiahlej zahraničnej pomoci by štát nedokázal vyplácať platy ani dôchodky. Hoci sa situácia v roku 2024 mierne zlepšila, ekonomická obnova bude dlhá a náročná.
Tento rebríček ukazuje, že historické traumy, geopolitické napätie a pomalé reformy stále formujú ekonomickú realitu časti Európy, ktorá zostáva na okraji prosperity.