Medicínsky svet zasiahla správa, ktorá mení pohľad na starobu a duševné zdravie. Najnovšia priekopnícka štúdia naznačuje, že Alzheimerova choroba je v populácii nad 85 rokov rozšírená oveľa masívnejšie, než si vedci doteraz pripúšťali. Vďaka revolučnému postupu, ktorý využíva obyčajnú vzorku krvi, dokázali odborníci nahliadnuť do vnútra ľudského mozgu a odhaliť hrozbu skôr, než naplno prepukne.
Výsledky ukazujú, že viac ako desatina seniorov nad 70 rokov by dnes spĺňala prísne kritériá na liečbu modernými preparátmi, ktoré dokážu devastačné účinky demencie spomaliť.
Krv namiesto bolestivých zákrokov
Odborníci z prestížnych univerzít v Londýne, Göteborgu a Stavangeri podrobili analýze obrovský súbor dát. Pracovali s viac ako 11-tisíc vzorkami krvi od osôb starších ako 57 rokov. V ich hľadáčiku boli takzvané biomarkery – špecifické bielkoviny, ktoré v tele signalizujú postupné odumieranie nervových buniek a zhoršovanie pamäte či logického uvažovania.
Práve tieto usadeniny v mozgu, známe ako neuropatologické zmeny, sú zodpovedné za to, že človek postupne stráca seba samého. Analýza potvrdila krutý trend: čím je pacient starší, tým je riziko vyššie. Kým vo vekovej kategórii pod 70 rokov sa tieto zmeny týkali necelých 8 % ľudí, u deväťdesiatnikov toto číslo vystrelilo na hrozivých 65 %.
Neviditeľná hrozba v predstihu
Štúdia priniesla prekvapivé rozdelenie štádií ochorenia u ľudí nad 70 rokov:
- 10 % trpí bezpríznakovou formou: Choroba v ich tele už pracuje, ale navonok sa zatiaľ neprejavuje
- 10,4 % sa nachádza v prechodnej fáze: Objavia sa prvé výpadky pamäte a problémy s myslením
- 9,8 % už bojuje s rozvinutou demenciou
Vedci upozorňujú, že práve včasný záchyt pomocou krvi by mohol tisícom ľudí otvoriť dvere k liečbe protilátkami. Lieky ako lekanemab či donanemab síce už existujú, no ich cesta k bežným pacientom je tŕnistá. Napríklad vo Veľkej Británii narážajú na ekonomické bariéry, keďže tamojšie úrady považujú ich prínos za príliš malý v pomere k vysokým nákladom.
Vzdelanie ako štít a nádej na rýchlu diagnostiku
Zaujímavým a zároveň znepokojujúcim zistením je súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a rozvojom choroby. Podľa dát sa patologické zmeny v mozgu objavovali častejšie u osôb s nižším stupňom vzdelania. To otvára dvere k ďalším otázkam o tom, ako intelektuálna aktivita dokáže chrániť naše neuróny pred predčasným zánikom.
Richard Oakley z Alzheimer’s Society neskrýva vážnosť situácie a pripomína, že demencia je už teraz najväčším zabijakom, ktorého skutočný dosah sme zrejme podceňovali. Krvné testy však považuje za svetlo na konci tunela. Sú totiž nepomerne rýchlejšie, lacnejšie a pre pacienta menej traumatizujúce než doterajšie metódy, ako je lumbálna punkcia či drahé PET skenovanie.
Hoci krvné testy zatiaľ nie sú bežne dostupné v štátnych nemocniciach, prebiehajúce klinické skúšky by mohli túto situáciu už o pár rokov zmeniť. Lekári veria, že vďaka nim budeme vedieť s istotou povedať, kto potrebuje pomoc, ešte skôr, než začne zabúdať mená svojich najbližších.
