Chcel len pomôcť, no spôsobil katastrofu, ktorá sa už nedá vrátiť späť. Dobrovoľník v taiwanskom múzeu si pri obhliadke exponátov všimol špinavé zrkadlo a rozhodol sa zakročiť.
V dobrom úmysle vzal do ruky toaletný papier a pustil sa do práce. Netušil však, že práve zničil dielo, na ktorom autor pracoval dlhé štyri desaťročia. Píšu o tom aj novinky.cz.
Kuriózny incident sa odohral v meste Ťi-lung na severe Taiwanu, kde miestne múzeum hostí výstavu moderného umenia. Expozícia je špecifická tým, že stiera hranice medzi bežným životom a galériou – umelci tu tvoria zo stavebného materiálu či obyčajných predmetov, ktoré nájdete v každej domácnosti. Práve táto koncepcia sa stala osudnou pre jeden z vystavených klenotov.
Exponát s názvom Inverted Syntax-16 bol dielom 47-ročného taiwanského umelca Sung-Chih Chena. Na prvý pohľad išlo len o zrkadlo pokryté hrubou vrstvou prachu a šmúh. Práve tento nános však predstavoval podstatu diela – hlavná šmuha mala symbolizovať kultúrne povedomie strednej triedy a prach sa na povrchu usádzal prirodzenou cestou celých 40 rokov.
Iniciatívny brigádnik zasiahol toaletným papierom
Zámery konceptuálneho umenia často narážajú na pragmatizmus bežných ľudí. Dobrovoľník, ktorý v múzeu vypomáhal, videl v exponáte len zanedbaný kus nábytku. V snahe urobiť dobrý skutok vzal toaletný papier a zrkadlo dôkladne vyleštil dočista. Keď si jeho kolegovia všimli, čo sa deje, bolo už neskoro. Vrstva času, ktorú umelec starostlivo chránil, skončila v koši.
Škoda je v tomto prípade nezvratná. Nemôžete len tak vrátiť štyri desaťročia prirodzeného usadzovania prachu. Múzeum aj miestne úrady sa za tento prešľap verejne ospravedlnili, no tým sa problém nekončí. Inštitúciu teraz čakajú náročné rokovania so samotným autorom. Keďže dielo je nenávratne preč, na stole je otázka finančného odškodnenia, ktorého výška zatiaľ nie je známa.
Je zničenie diela novým umením?
Paradoxne, nie všetci vnímajú túto nehodu ako tragédiu. Časť odbornej verejnosti a umeleckých kritikov tvrdí, že aj takýto neúmyselný zásah patrí k životu diela. Podľa nich by mal exponát zostať vystavený aj v novej, „vyčistenej“ podobe, hoci už nevyjadruje pôvodný zámer autora ani náznakom. Príbeh jeho zničenia mu totiž dáva celkom nový kontext.
Taiwanský dobrovolník sa nemusí cítiť úplne osamelo, podobné prešľapy nie sú vo svete moderného umenia výnimočné. Len pred rokem obletela svet správa z holandského mesta Lisse, kde príliš horlivý zamestnanec múzea vyhodil do koša dve pokrčené plechovky od piva. Považoval ich za odpad po neporiadnych návštevníkoch, hoci v skutočnosti išlo o cennú umeleckú inštaláciu.
