Marián Daubner sa stal jednou z najznámejších obetí útoku medveďa na Slovensku. V dokumentárnej sérii Lebo medveď sa vracia k hrôzostrašným momentom, keď ho medvedica prekvapila v lese a zanechala mu hlboké fyzické aj psychické jazvy. Napriek tomu jej nevyčíta nič a prírodu vníma s pokorou. Dnes hovorí, že šelma len chránila svoje mláďa a spoločnosť by mala konečne začať rozumne riešiť ich premnoženie.
Z minúty na minútu bol boj o prežitie
Všetko sa začalo jedného podvečera v júni 2022, keď sa Marián vracal z práce a rozhodol sa skrátiť si cestu naprieč horou z obce Horná Ves. Namiesto šuchotu listov však zrazu začul len rev, píše portál Plus JEDEN DEŇ. V šere pred sebou zbadal medvedicu a jej mláďa, v tej chvíli bolo jasné, že ide o život.
„Z ničoho nič sa objavila taká bledá hlava. Iba som počul, ako reve a zrazu prišla ku mne. Skočila na mňa, chránil som si hlavu rukami. Trošku so mnou zakývala, po nejakých dvoch minútach odskočila a odišla preč,“ opísal Marián celú situáciu pre Markízu, keď sa po čase vrátil na miesto incidentu.
Hlboké rany na tvári aj v duši
Útok si vyžiadal zranenia v oblasti čela, úst a temena hlavy. „Bol celý zakrvavený. Najviac sa mu zahryzla do čela nad okom. Ranu mal aj na ústach a po oholení vlasov sme zistili, že aj na temene hlavy,“ priblížila vtedy jeho manželka Eva.
Napriek krutému útoku si Marián zachoval rozvahu, medvedici nezazlieva nič. „Ona robila to, čo mala, bránila si svoje mláďa. Medvede patria do prírody,“ povedal v dokumente.
Bez nočných môr, ale s rešpektom
Zarážajúce je, že Marián útok nepreniesol do snov. Práve preto, že počas neho mal oči zavreté. „Mal som zavreté oči, keby som ich nemal, vidím tú medvedicu každý večer. Preto sa mi s ňou vôbec ani nesnívalo. Zrevala na mňa a ja na ňu,“ dodal.
Dodnes v ušiach počuje jej rev, no tvrdí, že stres z hory nemá. “Nie, nemám problém cez ňu chodiť, nemám kvôli tomu žiadne stresy. No druhýkrát by som to zažiť nechcel.”
Aj keď má poškodený nerv na hlave a v oblasti cíti necitlivosť ako po anestézii, vážne následky ho nepostihli. “Nemám dôvod tam chodiť. A ak aj áno, nešiel by som sám, ale už spolu s niekým.“
„Medvede sú premnožené, ale strieľať ich bezhlavo nie je riešenie“
Marián si uvedomuje, že situácia s výskytom medveďov sa zhoršila. “Sú naozaj premnožené a malo by sa to regulovať. Keby to urobili už dávnejšie a podchytili situáciu, tak to dnes nie je také akútne, ako teraz. Medvede prakticky napádajú ľudí všade,” hovorí.
“Každý si bráni svoje teritórium, medvede sú v hore. Keď medvede chcú, aby medvedice prišla do ruje, zabíjajú im mladé. Medvedice tak od nich utekajú preč, a tým pádom sa ťahajú viac k ľuďom. Práve vtedy vznikajú situácie, že sa stretnú. Keď počuje, že sa dvaja-traja spolu rozprávajú, vtedy ujde. V mojom prípade bola asi prekvapená, zaskočil som ju,” dodal.
Sám však nie je zástancom hromadného odstrelu. “Nemyslím, že to veľmi pomôže, dopomôže to skôr k pytliactvu. Keby si napríklad poľovnícke združenia našli nejakého Nemca či Rakúšana, ktorý by si prišiel medveďa odstreliť, združenie by z toho aspoň malo peniaze. Ale takto bezhlavo strieľať zvieratá.. neviem.”
Lebo medveď: Príbehy, ktoré otvárajú oči
Príbeh Mariána Daubnera je len jedným z mnohých, ktoré dokumentárna séria Lebo medveď na Voyo odhaľuje. Každý piatok prináša nové epizódy o stretoch človeka s divokou prírodou. Kladie dôležité otázky o tom, ako máme ako spoločnosť reagovať na meniace sa vzťahy medzi ľuďmi a šelmami.
