Predstavte si, že stojíte v antickom Grécku, obklopení dymom a mystikou, a kňažka vám podáva pohár hustého nápoja. Po jeho vypití sa realita rozplynie a vy uvidíte bohov.
Vedci už desaťročia špekulujú, či za víziami slávnych Eleusínskych mystérií stálo niečo viac než len náboženský zápal. Píše o tom aj portál Live Science.
Najnovšie zistenia naznačujú, že antické ženy boli brilantnejšie chemičky, než sme si mysleli. Dokázali totiž premeniť smrteľne jedovatú pleseň na psychedelický koktail, ktorý účastníkov rituálov poslal na „trip“ bez toho, aby ich zabil.
Popol a voda ako brána k halucináciám
Jadrom tohto starovekého tajomstva je námeľ (Claviceps purpurea) – huba, ktorá rastie na raži a je pre človeka extrémne nebezpečná. Spôsobuje ergotizmus, čo je stav sprevádzaný kŕčmi, gangrénou a v najhorších prípadoch smrťou. Napriek tomu teória o „psychedelických Eleusínach“ koluje vo vedeckých kruhoch už od 70. rokov minulého storočia. Chýbal však dôkaz, že by starovekí ľudia dokázali z tejto toxicity vykorčuľovať.
Tím z Aténskej univerzity teraz v časopise Scientific Reports uverejnil výsledky experimentov, ktoré túto priepasť premosťujú. Použili pri nich výhradne technológie dostupné pred 3 000 rokmi. Kľúčom bol lúh vyrobený z obyčajného drevného popola a vody.
„Základnou otázkou bolo, či sa toxický námeľ dal reálne spracovať na niečo psychoaktívne, ale nie smrteľné, pomocou metód známych v staroveku,“ vysvetľuje farmaceutický vedec Evangelos Dadiotis.
Alkalický roztok z popola dokázal rozložiť nebezpečné proteíny v plesni, no zachoval halucinogénnu látku zvanú amid kyseliny lysergovej (LSA). Tá je chemickou sesternicou slávneho LSD, hoci má oveľa slabšie účinky. Grécke kňažky tak zrejme v rukách držali návod na bezpečné omamné látky dávno predtým, než moderná veda vôbec pochopila chémiu húb.
Čo sa dialo za zatvorenými dverami kultu?
Eleusínske mystériá boli najuctievanejším tajným spolkom antiky. Ich rituály boli zasvätené bohyni úrody Demeter a jej dcére Persefone, ktorá sa každoročne vracala z podsvetia. Detaily obradov zostali skryté pod prísnou prísahou mlčanlivosti – kto ju porušil, čelil trestu smrti. Vieme však, že zasvätenci prechádzali očistnými kúpeľmi v mori, obetami a pôstom, ktorý vyvrcholil pitím elixíru zvaného kykeon.
Tento jačmenný nápoj ochutený bylinkami, ako je mäta, bol zrejme ideálnym nosičom pre upravený námeľ. Mäta navyše mohla zakryť horkú chuť hubového extraktu. Že nejde o čistú fantáziu, potvrdzujú aj nálezy z roku 2002. Vedci vtedy objavili stopy psychoaktívnych látok v ceremoniálnej váze v Španielsku a dokonca aj v zubnom plaku človeka pochovaného na danom mieste.
Máme v rukách historický dôkaz?
Hoci chémia nepustí, historici zostávajú opatrní. Možnosť, že niečo funguje v laboratóriu, ešte neznamená, že sa to tak reálne dialo v praxi pred tisícročiami. Sharday Mosurinjohn, odborníčka na náboženstvo z Queens University, upozorňuje na dôležitý rozdiel medzi tým, čo je možné, a tým, čo je dokázané.
„To, čo štúdia demonštruje, je chemická realizovateľnosť v rámci hodnoverného starovekého technologického kontextu. Ale chemická realizovateľnosť nie je historickým dôkazom.“
Vedci teda postavili experimentálny most, no stále nevieme naisto, či po ňom antickí Gréci skutočne kráčali. Ak sa však táto teória potvrdí, budeme musieť prepísať dejiny medicíny. Ukázalo by sa, že základy farmakológie a vedomého menenia stavov vedomia nepoložili moderní vedci v bielych plášťoch, ale kňažky s hrncom popola v zaprášených chrámoch Eleusíny.
