Dvadsať rokov po historickom rozšírení Európskej únie v roku 2004 je jasné, že nové členské krajiny z východnej a strednej Európy výrazne zbohatli. Hospodárske ukazovatele potvrdzujú, že integrácia do spoločného európskeho trhu priniesla prudký ekonomický rast a zvýšenie životnej úrovne.
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra z úvodu roka 2025 si až 74 % občanov EÚ myslí, že ich krajina profitovala z členstva v únii – ide o najvyššie číslo od roku 1983, odkedy sa táto otázka sleduje. Ľudia najčastejšie uvádzajú ako hlavné výhody ekonomický rast (28 %) a nové pracovné príležitosti (26 %). Dáta Eurostatu im dávajú za pravdu. Informuje o tom portál EuroNews.
Stredná a východná Európa rastie najrýchlejšie
Najväčší ekonomický posun zažili krajiny, ktoré sa k únii pridali v roku 2004 a po ňom. Rumunsko a Bulharsko zaznamenali za posledných 20 rokov päťnásobný rast HDP na obyvateľa – v Rumunsku vzrástol z 2 820 eur v roku 2004 na 18 560 eur v roku 2024, v Bulharsku z 2 710 na 16 260 eur.
Podľa indexu Eurostatu, ktorý vychádza zo základnej hodnoty 100 v roku 2004, sa HDP na obyvateľa v EÚ zvýšil o 88 %, no v týchto dvoch štátoch až o 500 až 558 %, čím sa vyšplhal na úroveň 600 bodov.
Pobaltie: z ekonomických outsiderov sú moderné ekonomiky
Podobne impozantný rast zažili aj Pobaltské štáty. Litva zvýšila svoj HDP na obyvateľa o 405 %, Lotyšsko o 336 % a Estónsko o 305 %.
Napríklad Litva sa z roku 2004, keď jej HDP na obyvateľa dosahoval len 26 % priemeru EÚ, dostala v roku 2024 až na 68 %. V Česku sa tento podiel zvýšil z 45 % na 74 %.
Kúpna sila sa priblížila západným štátom
Rozdiel v životnej úrovni medzi starými a novými členmi sa zreteľne zmenšil aj pri porovnaní kúpnej sily (PPS). Tento ukazovateľ berie do úvahy, koľko tovarov a služieb si môžu obyvatelia reálne dovoliť.
V roku 2004 dosahovali Rumunsko a Bulharsko len 35 bodov na indexe, teda 65 % pod priemerom únie (100). Dnes má Rumunsko 78 a Bulharsko 66 bodov.
V Pobaltsku došlo k podobnému posunu – Litva sa posunula z 50 na 88 bodov, Lotyšsko z 45 na 71, Poľsko z 52 na 79. Slovinsko a Česko zaznamenali miernejší rast – z 87 na 91 a z 81 na 91.
Členstvo ako výhra pre všetkých
Európska komisia zdôrazňuje, že rozšírenie v roku 2004 prinieslo významné prínosy nielen novým členom, ale aj celej únii. Akademické výskumy to potvrdzujú – podľa ekonóma Basileho Grassiho z Bocconiho univerzity zvyšuje vstup do EÚ príjmy nových členov bez negatívneho dopadu na staré členské štáty. „Rozširovanie EÚ vyzerá ako hra s pozitívnym výsledkom pre všetkých,“ konštatuje Grassi.
Kandidátske krajiny: malé ekonomiky, veľké očakávania
Aktuálne má deväť krajín štatút kandidáta: Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Albánsko, Srbsko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko a Turecko. Kosovo je zatiaľ len potenciálnym kandidátom.
Podľa eurokomisárky pre rozšírenie Marty Kos je nový prístupový balík „realistický“ už do roku 2030, pričom najbližšie k členstvu majú Ukrajina, Moldavsko, Albánsko a Čierna Hora.
Ekonomická váha kandidátov
Z ekonomického hľadiska sú tieto krajiny v porovnaní s úniou stále relatívne malé. Zatiaľ čo celkový HDP EÚ dosiahol v roku 2024 približne 18 biliónov eur, desať kandidátskych krajín spolu vytvorilo 1,63 bilióna eur.
Z toho Turecko tvorí až 1,25 bilióna eur, teda drvivú väčšinu. Ak ho vylúčime, zostávajúcich deväť krajín by spolu dosiahlo len 381 miliárd eur, čo je menej než HDP Dánska (392 miliárd eur).
A bez Turecka, Ukrajiny a Srbska by spoločný výkon zvyšných siedmich krajín klesol na 130 miliárd eur – menej než ekonomika dvoch tretín súčasných členov únie.
Dvadsať rokov po rozšírení
Dáta ukazujú, že rozšírenie EÚ v roku 2004 bolo jedným z najúspešnejších integračných krokov v histórii. Krajiny, ktoré kedysi zaostávali za západom, dnes prekonávajú ekonomické očakávania a postupne sa približujú k úrovni starších členov.
