Európska komisia schválila preskupenie 545 miliónov eur z pôvodne zmrazených kohéznych fondov pre Maďarsko. Peniaze však zostanú nedostupné, pokiaľ Budapešť nezaručí akademickú slobodu. Tento krok vyvolal obavy viacerých europoslancov, ktorí upozorňujú, že premiér Viktor Orbán by sa mohol k financiám dostať aj bez zásadných zmien v oblasti právneho štátu.
V rámci polčasovej revízie sedemročného rozpočtu EÚ môžu členské štáty presmerovať nevyužité prostriedky na nové priority, vrátane obrany a projektov s dvojitým využitím. Maďarsko požiadalo o uvoľnenie 545 miliónov eur, ktoré Komisia umožnila presunúť z programov hospodárskeho rozvoja a digitalizácie do nových priorít STEP.
Podľa denníka Népszava až 395 miliónov z tejto sumy pochádza z fondov, ktoré boli pôvodne zmrazené pre ohrozenie akademickej slobody.
Podmienky, ktoré Budapešť stále nesplnila
Hovorca Komisie pre Euronews potvrdil, že financie nebudú vyplatené, kým Maďarsko nesplní tzv. horizontálnu podmienku vyplývajúcu z Charty základných práv EÚ, ktorá sa týka práve akademickej slobody.
Podľa vyhlásenia Komisie je možné túto podmienku splniť iba v prípade, že univerzity spravované nadáciami vo verejnom záujme budú z nových priorít jasne vylúčené, alebo sa vyriešia výhrady, ktoré Brusel voči týmto nadáciám v minulosti vzniesol.
Pretrvávajúce sankcie a blokované miliardy
Maďarsko čelí viacerým sankciám EÚ z dôvodu rizika systémovej korupcie a obáv o stav právneho štátu. Väčšina fondov vo výške približne 28 miliárd eur je pre Budapešť naďalej zablokovaná. Schválené preskupenie preto neznamená automatické uvoľnenie financií.
K rozhodnutiu Komisie sa kriticky vyjadril nemecký europoslanec Daniel Freund zo strany Zelených, známy odporca Viktora Orbána v Bruseli. Podľa neho by Maďarsko mohlo v nových finančných rámcoch jednoduchšie splniť podmienky a získať prístup k peniazom.
„Komisia nikdy nemala tieto prostriedky uvoľniť. Boli zmrazené preto, lebo Orbán demontoval právny štát — a nič sa nezmenilo. Fakt, že si teraz môže efektívne odblokovať stovky miliónov, je poburujúci. Parlament momentálne skúma právne kroky proti tomuto rozhodnutiu,“ vyhlásil pre Euronews.
Podozrenia z politického obchodu
Denník Financial Times pred časom informoval, že Komisia zvažuje uvoľnenie približne 550 miliónov eur s cieľom získať Orbánovu priazeň pri príprave ďalšieho sankčného balíka voči Rusku.
Komisia tieto špekulácie odmietla a poprela, že by šlo o akýkoľvek politický obchod.
Orbán: V otázke odpojenia sa od ruských energií neexistuje zmysluplná diskusia
Maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió zdôraznil, že v otázke odpojenia sa od ruských energií neexistuje žiadna reálna diskusia.
Podľa neho sú možnosti krajiny obmedzené historicky vybudovanou infraštruktúrou a prípadné prerušenie dodávok by malo vážne hospodárske následky.
Orbán upozornil, že Medzinárodný menový fond vo svojej nedávnej správe o maďarskej ekonomike jasne pomenoval riziko: ak by došlo k zastaveniu dodávok ruských energií, HDP Maďarska by sa prepadlo až o štyri percentá. Takýto vývoj by priniesol rast cien energií a tvrdý dopad na státisíce domácností aj celý trh.
Potrubia ako jediná cesta
Premiér poukázal na to, že alternatívy k existujúcej sieti potrubí, vybudovaných ešte v čase komunizmu, sú minimálne. Preprava energií loďami podľa neho ekonomicky nedáva zmysel. Preto je podľa Orbána nutné postupovať rozvážne a konať v záujme občanov Maďarska, pričom zdôraznil potrebu vzájomného počúvania medzi Budapešťou a Washingtonom, aj keď USA nemusia mať pochopenie pre maďarský prístup.
Podľa šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása mal americký prezident Donald Trump v telefonickom rozhovore s Orbánom porozumenie pre maďarský postoj. Ako uviedol portál hirado.hu, Trump ako skúsený podnikateľ podľa Gulyása dokázal pochopiť, prečo je pre Maďarsko ruská energia ekonomicky nevyhnutná.
Vyhlásenie Trumpa, že by Orbána rád odradil od nákupu ruskej ropy, komentoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó stručne, no jasne.
Na sociálnej sieti uviedol, že geografickú realitu krajiny nemožno zmeniť. Dodal však, že Budapešť plne podporuje snahu Washingtonu o mier, hoci v energetickej politike musí konať podľa vlastných možností a potrieb.
