Grécko (13,6 %)
Grécke ženy venujú výrazne viac času neplatenej práci – starostlivosti o domácnosť, deti či príbuzných. Tento neviditeľný faktor má zásadný vplyv na ich pracovné možnosti aj finančné ohodnotenie.
Bulharsko (13,5 %)
Bulharský rozdiel je mierne nad priemerom EÚ. Príčiny spočívajú najmä v tradičnom rozdelení rolí, ktoré ženám často pripisuje miesto v domácnosti. Až 73 % domácností sa spolieha na ženy pri varení a domácich prácach, pričom muži túto zodpovednosť preberajú len v 13 %. Ženy majú preto obmedzené možnosti na kariérny rast a rozhodovanie.
Holandsko (12,5 %)
Napriek imidžu rovnostárskej spoločnosti sa Holandsku darí horšie, než by sa očakávalo. Až 60 % žien tu pracuje na čiastočný úväzok – najviac v celej EÚ. Dôvodom je kombinácia daňových stimulov a spoločenských očakávaní, podľa ktorých ženy preberajú starostlivosť o deti a domácnosť. Ženy sú zároveň menej zastúpené v manažmente, najmä v súkromnom sektore.
Cyprus a Francúzsko (12,2 %)
Obe krajiny sa nachádzajú mierne nad európskym priemerom. Na Cypre ženy takmer vôbec nedostávajú uznanie za neplatenú starostlivosť a len zriedkavo zastávajú vedúce pozície. Francúzsko má síce legislatívu na podporu rovnosti, no v súkromnom sektore rozdiel v platoch dosahuje až 22 %. Ženy tam zároveň často pracujú na skrátený úväzok a ich zastúpenie vo vedení je nízke.
Litva (11,5 %)
Litva je jednou z mála krajín pod priemerom EÚ. Prispieva k tomu vysoká miera účasti žien na trhu práce a transparentné odmeňovanie vo verejnom sektore. Zaujímavosťou je, že v niektorých odvetviach, ako je doprava či stavebníctvo, zarábajú ženy viac ako muži.
Švédsko (11,2 %)
Švédsko profituje z dlhodobých opatrení podporujúcich rodovú rovnosť. Okrem silnej zamestnanosti žien tu funguje rozsiahly systém rodičovských dovoleniek a dostupná starostlivosť o deti. Zákony firmám nad 25 zamestnancov ukladajú povinnosť vykonávať audity platov a pripravovať akčné plány rovnosti.
Španielsko (9,2 %)
Medzi rokmi 2002 a 2022 klesol rozdiel v odmeňovaní zo 29 % na približne 17 %. Prispel k tomu prechod žien na plný úväzok, vstup do lepšie platených profesií a nová legislatíva, ktorá firmám nad 50 zamestnancov prikazuje vypracovať plány rovnosti a zverejňovať dáta o platoch.
Írsko a Portugalsko (8,6 %)
Obe krajiny prijali dôležité zákony podporujúce transparentnosť. V Írsku musia od roku 2022 firmy nad 250 zamestnancov zverejňovať údaje o platoch podľa pohlavia (od 2025 už od 50 zamestnancov). Portugalsko zasa zaviedlo povinnosť vypracovať nápravné plány v prípade rozdielov a kvóty na zastúpenie žien vo vedení verejných spoločností. V oboch krajinách ženy prevažujú medzi vysokoškolákmi.
Poľsko (7,8 %)
Relatívne malý rozdiel v odmeňovaní vychádza z vysokého podielu žien vo verejnom sektore, kde sú mzdy regulované a transparentné. Ženy tiež častejšie pracujú na plný úväzok a menej sa tu uplatňuje forma skrátených úväzkov. Napriek tomu Poľsko čelí výzvam v oblasti zastúpenia žien na vyšších pozíciách.
Chorvátsko (7,4 %)
Chorvátsko vykazuje jeden z najnižších rozdielov v rámci EÚ. Kľúčovým faktorom je extrémne nízky podiel skrátených úväzkov u žien (len 4,4 %). Vysoká vzdelanostná úroveň žien im zároveň otvára dvere do lepšie platených odvetví.
Slovinsko (5,4 %)
Slovinsko patrí medzi štáty s najnižším rozdielom v odmeňovaní dlhodobo. Za tento úspech môže kombinácia niekoľkých faktorov: vysoká zamestnanosť žien, rozšírené a dostupné predškolské zariadenia či rovnomernejšie zastúpenie žien naprieč odvetviami, vrátane tých lepšie platených.
Významnú rolu zohráva aj verejný sektor, v ktorom vďaka transparentnej mzdovej politike takmer neexistujú rozdiely medzi pohlaviami. Tradícia rovnosti má v krajine korene už v povojnovom období.
Malta (5,1 %)
Krajina disponuje robustným právnym rámcom: ústava garantuje rovnosť v odmeňovaní a zákon o zamestnanosti z roku 2002 zakotvuje princíp rovnakého platu za rovnako hodnotnú prácu.
Maltská vláda navyše zaviedla bezplatnú starostlivosť o deti a rôzne programy, ktoré ženám uľahčujú návrat na pracovný trh. Napriek tomu sa v niektorých odvetviach, ako sú financie a reality, stále vyskytujú výrazné rozdiely, čo ukazuje, že rovnosť zatiaľ nie je úplná.
Rumunsko (3,8 %)
Rumunsko vykazuje štvrtý najnižší rozdiel v odmeňovaní v EÚ – len 3,8 %. Na prvý pohľad to znie pozitívne, avšak experti upozorňujú, že nejde nevyhnutne o prejav skutočnej rovnosti.
Na rumunskom trhu práce dominujú ženy s vyšším vzdelaním, čo prirodzene znižuje štatistický rozdiel. Navyše, v krajine je nízky podiel čiastočných úväzkov a menšia sektorová segregácia – teda ženy sa častejšie uplatňujú aj v lepšie platených odvetviach.
Taliansko (2,2 %)
S rozdielom v platoch len 2,2 % sa Taliansko umiestnilo na tretej priečke v rámci celej EÚ. Nižší rozdiel je do veľkej miery výsledkom toho, že na pracovnom trhu dominujú ženy s vyšším vzdelaním a príjmami.
Zásadnou novinkou je aj nový zákon o rovnosti v odmeňovaní, ktorý nariaďuje firmám s viac ako 50 zamestnancami predkladať pravidelné správy o mzdovej politike. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a vytvoriť tlak na zamestnávateľov, aby sa prípadnými rozdielmi zaoberali.
Belgicko (0,7 %)
Belgicko patrí medzi lídrov v oblasti rovnosti v odmeňovaní – ženy tu zarábajú len o 0,7 % menej než muži. Tento výsledok je ovocím dlhodobej tradície kolektívneho vyjednávania, ktoré zvyšuje mzdovú transparentnosť.
Krajina prijala už v roku 2012 zákon o rovnosti odmeňovania, ktorý zaväzuje zamestnávateľov pravidelne analyzovať a zverejňovať mzdové rozdiely medzi pohlaviami. Okrem toho Belgicko zaviedlo tzv. „genderové rozpočtovanie“ – každé verejné rozhodnutie a rozpočet je hodnotené aj z pohľadu dopadu na rovnosť pohlaví.
Luxembursko (0,9 %)
Za týmto výnimočným výsledkom stojí kombinácia viacerých faktorov: vysoká úroveň vzdelania žien, ktoré často pôsobia v dobre platených odvetviach ako kultúra či médiá, a prísna legislatíva. Kľúčovým momentom bol rok 2016, kedy Luxembursko prijalo zákon o ekonomickej rovnosti. Ten zaviedol pokuty až do výšky 25-tisíc eur za nerovné odmeňovanie.
Vláda zároveň spustila program na poskytovanie právnej pomoci obetiam diskriminácie. Je však dôležité dodať, že úplné odstránenie rozdielov sa týka len plne zamestnaných osôb – pri ženách na čiastočný úväzok stále pretrváva rozdiel okolo 13 %.
