17. november má byť vraj tento rok opäť míľnikom. Jedným určite bude – už nebude dňom pracovného pokoja. Mnohí pôjdeme do práce, mnohí na demonštrácie a protesty a mnohým z nás je to úplne jedno. Záujem o veci verejné je pre “mlčiacu” väčšinu už len novembrovým prežitkom. Splnili sa naše predstavy o lepšej spoločnosti? Ak nám stačí individuálny úspech a tisícky zhliadnutí na sociálnej sieti, odpoveď znie “áno”.
Ideály Nežnej revolúcie akoby upadali do zabudnutia. Ekonomickú neistotu, hádky a škandály politikov a vulgárnosť verejnej diskusie sme v Novembri ´89 asi nechceli.
“Ľudia žijú tak emocionálne, demokracia umožňuje ľuďom žiť emocionálne, a nechajú sa uniesť tou takou aktuálnou náladou. Ľudia dnes akoby sa sťahovali do seba, žijú v tých svojich záujmoch a problémoch a to verejné ich už až tak veľmi nezaujíma,” myslí si bývalý predseda SNR a aktívny účastník Nežnej revolúcie František Mikloško.
“Mňa November ´89 oslobodil. Ja si doteraz vážim odvahu tých ľudí, ktorí na tie námestia išli a ktorí to organizovali, lebo keď som si prečítal záznam z rokovania Ústredného výboru KSČ, tam bola našťastie výrazne menšinová skupina, ktorá si myslela, že to treba potlačiť silou,” spomína na novembrové dni bývalý politik a diplomat Peter Weiss.
Chceme viac slobodu alebo istoty?
Celospoločenské zmeny otriasli ekonomickými a sociálnymi istotami, ktoré občania mali: “To čo dával minulý režim bola istota práce, I keď často nadbytočnej, ale istota práce. Každý musel pracovať, inak by bol príživník…a aspoň perspektíva nejakého bytu, ktorý nebol nejak veľmi drahý. A tieto istoty sa stratili,” pripomína František Mikloško.
“Predchádzajúci režim nebol lepší. V prvom rade nebol demokratický aj keď ľudia na to zabúdajú, pretože nie všetci boli predmetom záujmu ŠTB,” dodáva Peter Weiss.
Zrejme aj odtiaľto pramení “spomienkový optimizmus” strednej a najmä staršej generácie. Tí aj dnes považujú stabilnú prácu, pravidelný príjem, dôstojný dôchodok či dostupnú zdravotnú starostlivosť za istoty, pre ktoré by sa možno vzdali aj niektorých slobôd.
Mladí veria v Európu
Mladí, ktorí už vyrástli v demokracii a nemusia svoj život porovnávať s prednovembrovými skúsenosťami, sú viac orientovaní na mobilitu, chcú lepšie vzdelanie, veria európskym hodnotám a dokážu ľahšie prekonať kultúrne rozdiely. Večným Európanom sa cíti byť aj František Mikloško:
“Ja stále verím, že Európa má obrovskú schopnosť regenerácie. Aj keď máme mnohé problémy, my si môžeme Európu bez hraníc slobodne užívať.”
To, čo nám podľa neho na Slovensku dnes chýba, je spoločný príbeh. Niečo, čo spoločne uznávame a čo je súčasťou našej pamäte. A 17. november do tohto príbehu určite patrí: “Tu je zápas aj o slovenský príbeh. Nejde teraz len o zápas s touto vládnou koalíciou v zmysle ekonomickom a neviem akom, pokiaľ ide o korupciu, ale ide aj o národnú pamäť a o príbeh.”
Sú ideály Novembra ´89 stále aktuálne?
Problémy, sklamania a často až frustrácia z neúspechov však nemôžu spochybniť význam spoločenskej zmeny, ktorú November ´89 začal.
“November ´89 bol úspešný. Otvoril dvere k tomu, že sme integrovaní do Európskej únie, stali sme sa suverénnym štátom, odišli sovietske okupačné vojská a prvýkrát v histórii sme rozhodovali o svojej budúcnosti,” hodnotí Nežnú revolúciu s odstupom času Peter Weiss.
“Ak je tu len malá skupina ľudí, ktorí ponesú kontinuitu tých ideálov, tak znovu príde nejaká historická chvíľa, kedy budú potrební, lebo oni budú určovať alternatívy,” uzatvára František Mikloško.
Františka Mikloška a Petra Weisse vyspovedal moderátor Peter Bielik v Téme, ktorú si môžete pozrieť už dnes 13. novembra na Kanal 1 o 19:40 h a o 20:30 h na iStream.sk.
