Tohto roku by sa dal označiť ako „rok Falconu Heavy“. K štyrom štartom v rokoch 2018 až 22 raketa pridala ďalšie štyri a ešte raz poletí. Najprv 15. januára vyniesla tajný náklad USSF-67, potom 1. mája komunikačnej družici ViaSat-3. Ďalšia komunikačná družica Jupiter-3 alias EchoStar-24 nasledovala 29. júla. A zatiaľ naposledy 13. októbra došlo k vypusteniu medziplanetárnej sondy Psyche pre NASA.
Pokiaľ sa nestane nič mimoriadne, má tohtoročný piaty a celkovo deviaty Falcon Heavy štartovať v pondelok 11. decembra 2.14 h po polnoci nášho času. Na palube ponesie pod aerodynamickým krytom k siedmemu letu OTV-7 (Orbital Test Vehicle) malý raketoplán X-37B. Je to zvláštna misia: X-37B už v septembri 2017 pri misii OTV-5 zviezla raketa Falcon 9, takže kapacitne by mala dostačovať. Zdá sa ale, že tentoraz bude cieľom stroja energeticky náročnejšia dráha. Preto príde k slovu Falcon Heavy.
Dopĺňame, že zatiaľ všetky Falcony Heavy boli úspešné. Len sa ani raz nepodarilo realizovať záchranu stredového stupňa. Iba pri druhom dokázal pristáť na plošine OCISLY (Of Course I Still Love You), no následne sa na rozbúrenom mori prevrátil. Tým, že mu „pomáhajú“ bočné bloky, končí prácu pri vyššej rýchlosti a vo väčšej výške, než bežné Falcony 9. Stredové stupne sa tak dostávajú na samú hranicu prevádzkovej obálky a záchrana je obtiažna.
Ekonomická stránka veci
Pôvodne SpaceX avizovala cenu Falconu Heavy v rozmedzí 62 mil. dolárov (v prípade záchrany všetkých troch spriahnutých stupňov aj aerodynamického krytu) až po 150 mil. USD (nič sa nezachraňuje, ale nosnosť je vyššia a rovnako tak je možné letieť na energeticky náročnejšie dráhy). Podľa zatiaľ posledného zverejneného cenníka v minulom roku má Falcon Heavy katalógovú cenu 97 mil. dolárov pri plnej znovupoužiteľnosti. SpaceX uvádza, že pri zákazkách pre NASA musí kvôli požiadavkám na rôzne certifikácie pripočítavať k cene 10 percent, pri práci pre armádu dokonca 30 percent.
Ale… Je to iba základná cena. NASA či Pentagon zatiaľ Falcon Heavy nakupovali v rozmedzí 130 až 330 mil. dolárov za štart (koľko zaplatili komerčné firmy za vypustenie komunikačných družíc, nebolo oznámené). Tento obrovský rozptyl ceny (najvyššia je vlastne 2,5× najnižšia) je daný niekoľkými faktormi.
V prvom rade už spomínanými požiadavkami na rôzne certifikácie alebo použitie jednorazových stupňov. Ďalej treba tým, že pre zaobchádzanie s niektorými nákladmi platia špeciálne pravidlá. Napríklad k spravodajským družiciam sa môžu priblížiť len ľudia so zvláštnou previerkou.
Tá sama o sebe niečo stojí a ľudia s ňou majú vyššiu hodnotu na trhu práce. Náklady môže zvýšiť aj potreba dodatočného špeciálneho hardvéru, ktorý je nutné pre danú misiu vyrobiť. Napríklad pre let s infračerveným kozmickým teleskopom Nancy Romanovej (október 2026) sú mimoriadne požiadavky na čistotu týkajúce sa predštartovej prípravy aj prostredia pod aerodynamickým krytom.
NASA si tak musí pripraviť 255 miliónov dolárov. Pre vynesenie prvých modulov stanice Gateway PPE (Power and Propulsion Element) a Halo (Habitation and Logistics Outpost) v roku 2025 zase bude potrebný predĺžený aerodynamický kryt, ktorý dnes SpaceX nemá. NASA tak pomôže financovať jeho vývoj. Napriek tomu vyjde štart lacnejšie ako u konkurencie, hoci zaň kozmická agentúra zaplatí 331,8 mil. dolárov.
Budúcnosť zaistená
Aktuálne je rôznymi zákazníkmi objednaných desať rakiet Falcon Heavy. A tento počet sa bude čoskoro zvyšovať, pretože pre mnohé chystané misie nemá NASA či americké ministerstvo obrany alternatívu. Ak si odmyslíme piaty tohtoročný štart Falconu Heavy, tak už budúci rok v apríli poletí znova. Tentoraz s meteorologickou družicou GOES-U. Na október 2024 sa chystá štart so sondou Europa Clipper k rovnomennému mesiacu planéty Jupiter. Jedná sa o jednu z najdrahších misií v histórii NASA, alebo vyjde na 5 mld. dolárov.
Ďalší cestovný poriadok je z hľadiska termínov trochu zahalený v hmle. Firma Astrobotic si objednala dve rakety pre svoje komerčné lunárne misie, NASA chce Falcon Heavy využiť na vynesenie teleskopu Nancy Romanovej, modulov stanice Gateway alebo na jej zásobovanie pomocou lodí Dragon XL. Jednu misiu má rezervovanú armáda. Ide o let s družicou GPS Block IIIF: tých je dnes objednaných desať, deväť zatiaľ nemá pridelený nosič. Ale Falcon Heavy prakticky určite nepríde skrátka.
Armáda tiež bude potrebovať Falcon Heavy pre lety na polárne obežné dráhy, ktoré sú z Floridy nedosiahnuteľné. SpaceX intenzívne pracuje na prestavbe rampy SLC-6 na kozmodróme Vandenberg. Prvý Falcon 9 odtiaľ má štartovať v roku 2025, Heavy potom o rok neskôr.
Falcon Heavy, raketa, ktorú chcel Musk najmenej trikrát zrušiť, sa tak o budúcnosť obávať nemusí.
