Jediný nepozorný krok stačil na to, aby sa dlhoročná odborná práca rozplynula. Skúsenosť nemeckého univerzitného pedagóga, ktorý sa pri výskume vo veľkej miere opieral o umelú inteligenciu, dnes slúži ako výstraha pre vedcov a akademikov naprieč svetom. Technológia, ktorá mu mala šetriť čas, mu napokon ukázala, aké zraniteľné môžu byť digitálne riešenia.
Profesor Marcel Bucher z Univerzity v Kolíne nad Rýnom, odborník na rastlinné vedy, využíval v uplynulých rokoch jazykový model od OpenAI ako bežnú súčasť svojej práce. Pomáhal mu pri komunikácii so študentmi, hodnotení ich odpovedí, úpravách odborných textov, tvorbe prednášok aj pri príprave projektov a grantových žiadostí. Práve intenzívne spoliehanie sa na tento nástroj sa mu však nakoniec vypomstilo. O celej udalosti napísal článok pre renomovaný vedecký časopis Nature, na ktorý následne upozornil aj portál IFL Science.
V auguste 2025 sa Bucher rozhodol preskúmať detailnejšie nastavenia jazykového modelu. Zaujímalo ho, či bude možné systém používať aj bez udelenia súhlasu so spracovaním dát. Po dočasnom vypnutí tejto možnosti však namiesto očakávanej odpovede prišiel nepríjemný šok. Všetky uložené konverzácie aj starostlivo vytvorené projektové priečinky zmizli a konto ostalo prázdne. Profesor opísal, že v priebehu okamihu prišiel o dva roky systematicky budovanej akademickej práce, bez akéhokoľvek varovania či možnosti vrátiť sa k pôvodnému stavu.
Situáciu sa snažil vyriešiť viacerými spôsobmi, od zmeny internetového prehliadača cez vymazanie vyrovnávacej pamäte až po opätovnú inštaláciu aplikácie. Keď žiadny z týchto krokov nepriniesol výsledok, obrátil sa na technickú podporu OpenAI. Po sérii automatických odpovedí sa mu podarilo spojiť s pracovníkom spoločnosti, ktorý mu potvrdil, že údaje sú nenávratne stratené a ich obnova nie je možná.
Vlastná chyba?
Prípad okamžite vyvolal diskusiu medzi odborníkmi aj na sociálnych sieťach. Časť verejnosti reagovala posmešne a profesorovi vyčítala, že príliš veľkú časť akademickej práce prenechal umelej inteligencii. Objavili sa aj prirovnania k známym internetovým príbehom, keď ľudia jedným kliknutím prišli o digitálne dáta či majetok. Kritické hlasy zazneli aj z prostredia univerzít, kde viacerí vedci upozornili na etické aj praktické riziká využívania AI pri výučbe alebo pri tvorbe grantov. Zároveň vyjadrili obavy, ako by sa takýto prístup mohol odraziť na kvalite vzdelávania a výskumu.
Sám Bucher napriek vlne kritiky tvrdí, že umelá inteligencia sa v akademickej sfére postupne stane bežnou súčasťou práce. Podľa neho ju už dnes používa množstvo univerzitných zamestnancov, hoci o tom otvorene nehovoria. Zároveň však upozorňuje, že súčasná podoba tejto technológie ešte neposkytuje dostatočnú mieru spoľahlivosti na plnohodnotné profesionálne využitie. Ak totiž jediný neuvážený krok môže viesť k nenávratnej strate rokov práce, ide o nástroj, ku ktorému by mali vedci pristupovať s veľkou opatrnosťou. Príbeh z Kolína nad Rýnom tak slúži ako jasné memento. Pohodlie, ktoré umelá inteligencia ponúka, má svoje limity a v niektorých prípadoch môže mať aj veľmi vysokú cenu.
