„V roku 1964 v Tatrách niekto zavraždil českú turistku z Rokycian, veľmi atraktívnu mladú ženu Miladu Drexlerovú. Obeť našli pod Skalnatým plesom v kríkoch. Bola vyzlečená, okolo hrdla mala omotanú šatku a podprsenku,“ priblížil Igaz. Zistili, že pred smrťou mala pohlavný styk, ale nebolo možné potvrdiť, či išlo o znásilnenie.
Na základe dostupných informácií objavil, že epizóda bola inšpirovaná skutočnou udalosťou, no film sa od reality líšil. „V skutočnosti ostal prípad dodnes nevyšetrený, spis už skartovali,“ dodal.
„V tej dobe neexistovala analýza DNA a technológie boli na nižšej úrovni ako dnes. Polícia sa spoliehala predovšetkým na svedecké výpovede a nepriame dôkazy. Myslím si, že dnes by sa takýto prípad mohol vyriešiť napríklad pomocou kamerových systémov alebo záznamov z mobilných telefónov,“ vysvetlil.
Výstavbu Bilíkovej chaty začal horolezec, lyžiar a prezident rôznych športových a kultúrnych organizácií, ktorý bol zároveň pomocníkom chudobných – hlavný lekár Tatranskej Polianky, Michal Guhr (1873 – 1933). Bol zástancom zimnej klimatickej liečby a svojich pacientov motivoval k lyžovaniu, jazde na sane a športovaniu.
Guhr však zomrel v pomerne mladom veku, mal iba 60 rokov. Slávnostné otvorenie chaty 22. decembra 1934 sa už nedožil. Chata však bola pomenovaná po ňom ako Guhrov mládežnícky a turistický domov, neskôr jednoducho Guhrova chata.
V roku 1946 prešiel správu nad chatou do rúk Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktorý ju premenoval na Bilíkovu chatu. Názov bol zvolený na počesť Pavla Bilíka (17. 11. 1916 – 8. 9. 1944), dozorcu finančnej stráže v Starom Smokovci, ktorý sa venoval športovému lyžovaniu a získal niekoľko ocenení. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bojoval proti nemeckým jednotkám, no bol zajatý. Po brutálnom mučení ho nakoniec popravili.
