Pacienti, ktorí počas pobytu v nemocnici pociťujú dýchavičnosť, majú až šesťnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia než ostatní. Vyplýva to z rozsiahlej štúdie vedcov z Harvardskej lekárskej fakulty, ktorí analyzovali údaje od takmer desiatich tisíc dospelých pacientov hospitalizovaných v Spojených štátoch.
Väčšina z nich, približne 77 percent, bola prijatá cez urgentný príjem. Lekári ich pri príchode aj počas hospitalizácie požiadali, aby na škále od nuly do desiatich ohodnotili mieru bolesti a dýchavičnosti, odborne nazývanej dyspnoe. Výskumníci potom sledovali, ako tieto údaje súvisia s úmrtnosťou, dĺžkou hospitalizácie, potrebou intenzívnej starostlivosti či opätovným prijatím do nemocnice. Informuje portál Daily Mail.
Výsledky boli jednoznačné: ak sa dýchavičnosť objavila počas hospitalizácie, riziko úmrtia bolo šesťnásobné, ak ju pacient pociťoval už pri príchode, trojnásobné. Čím vyššie pacienti hodnotili svoju dýchavičnosť, tým horšia bola prognóza. Problémy s dýchaním sa spájali aj s častejšou potrebou zásahu rýchlej lekárskej pomoci a presunom na jednotku intenzívnej starostlivosti.
„Dýchavičnosť nie je rozsudok smrti, ale je to jasné varovanie,“ hovorí autor výskumu
Vedúci štúdie profesor Robert Banzett vysvetlil, že nemocnice venujú veľkú pozornosť hodnoteniu bolesti, no rovnaký prístup by mali uplatniť aj pri dýchavičnosti. „Niektorí pacienti opisujú tento pocit ako dusenie alebo nedostatok vzduchu. Pýtame sa na bolesť, ale nie na dyspnoe, hoci ide o rovnako dôležitý signál,“ uviedol.
Podľa neho môže jednoduché a rýchle meranie dýchavičnosti pomôcť lekárom identifikovať pacientov s vyšším rizikom komplikácií. „Aj keď ide o vážny príznak, neznamená to automaticky smrteľný stav. Deväťdesiatštyri percent pacientov s dýchavičnosťou prežilo hospitalizáciu a sedem z desiatich žilo ešte aspoň dva roky po nej,“ doplnil.
Banzett dodal, že pocit nedostatku vzduchu je biologickým varovným signálom, že telo nezískava dostatok kyslíka alebo neodvádza oxid uhličitý. „Zlyhanie tohto systému predstavuje existenčnú hrozbu. Naše telo má senzory v pľúcach, srdci a ďalších tkanivách, ktoré vysielajú signály o ohrození,“ vysvetlil.
Bolesť nepredpovedá úmrtie, dyspnoe áno
Zaujímavým zistením štúdie bolo, že bolesť – na rozdiel od dýchavičnosti – s úmrtnosťou nesúvisí. „Bolesť je dôležitý varovný mechanizmus, ale väčšinou neznamená ohrozenie života. Ak si buchnete palec kladivom, môžete bolesť ohodnotiť ako desať z desiatich, no nejde o nič život ohrozujúce,“ povedal profesor Banzett.
Autori štúdie preto odporúčajú, aby sa dýchavičnosť stala súčasťou rutinného hodnotenia pacientov pri prijatí aj počas hospitalizácie. Podľa nich ide o rýchle, neinvazívne a bezplatné opatrenie, ktoré môže zásadne prispieť k včasnému odhaleniu závažných stavov.
Európski odborníci volajú po širšom využívaní hodnotenia dýchavičnosti
Na výsledky amerických vedcov reagovala aj profesorka Hilary Pinnock z Univerzity v Edinburghu, predsedníčka Vzdelávacej rady Európskej respiračnej spoločnosti. „Hodnotenie dýchavičnosti trvá menej ako minútu, no poskytuje veľmi presný obraz o zdravotnom riziku. Takéto zistenia by mali viesť k ďalšiemu výskumu aj k zavedeniu tohto postupu do praxe,“ uviedla.
Podobne sa vyjadrila aj doktorka Cláudia Almeida Vicente, predsedníčka sekcie primárnej starostlivosti Európskej respiračnej spoločnosti. „Pocit nedostatku dychu môže súvisieť s astmou, infekciou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc alebo srdcovým zlyhávaním. Novovzniknutá dýchavičnosť počas hospitalizácie je obzvlášť varovným znakom a vyžaduje si okamžitú reakciu,“ zdôraznila.
Podľa nej by sa pacienti prepustení z nemocnice s pretrvávajúcimi ťažkosťami mali sledovať dôkladnejšie – s častejšími kontrolami, revíziou liekov a cielenejším manažmentom srdcovo-pľúcnych ochorení. „Jednoduché meranie dyspnoe poskytuje lekárom cenný prognostický údaj, ktorý by mal ovplyvňovať rozhodovanie nielen v nemocnici, ale aj po prepustení pacienta,“ dodala.
