Po mesiacoch rastúceho napätia medzi samosprávami a štátom sa debata o tzv. horalkovom paragrafe vracia na stôl. Primátori upozorňujú na dramatický nárast drobných krádeží a zhoršený pocit bezpečia, zatiaľ čo minister spravodlivosti Boris Susko odmieta, že by za to mohla novela Trestného zákona. Do sporu sa vložil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý žiada návrat prísnejších pravidiel.
Po zmenách v Trestnom zákone, ktoré posunuli hranicu medzi priestupkom a trestným činom z 266 na 700 eur, začali mestá hlásiť nárast drobnej kriminality. Primátori z Únie miest Slovenska (ÚMS) podľa Pravdy tvrdia, že bezpečnosť v uliciach sa zhoršila, a situáciu označujú za „alarmujúcu až katastrofálnu“.
„Obyvatelia nám hovoria, že sa v mestách cítia menej bezpečne. Pocitovo aj reálne sa situácia zhoršuje,“ povedal predseda ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček po rokovaní s ministrom spravodlivosti. Podľa neho zodpovednosť za stav nesie štát, ktorý tvorí legislatívu aj dohliada na bezpečnosť.
Bratislava upozorňuje na drogové scény
Primátor Matúš Vallo z Bratislavy upozorňuje, že štatistiky nevystihujú realitu – mnohé krádeže ľudia už ani nehlásia. „V mestách je situácia katastrofálna. Pocit straty bezpečia je masívny,“ povedal.
Ako príklad uviedol lokalitu 500 bytov, kde sa podľa neho rozšírila drogová scéna. „Nie je to len o krádežiach. Je to o agresivite, závislostiach a sociálnych problémoch, ktoré idú ruka v ruke,“ zdôraznil.
Podobné skúsenosti má aj primátor Nitry Marek Hattas, ktorý hovorí o náraste priestupkov v obchodných centrách a krádežiach bicyklov z pivníc. „Sme malá krajina, ale musíme si v nej urobiť poriadok. Ak sa nevyrieši otázka priestupkov, zarábame si na veľký problém,“ varuje.
Hattas potvrdil, že komunikuje s obchodníkmi aj prevádzkovateľmi centier. „V rámci krajín V4 je nárast drobných krádeží na Slovensku najvyšší,“ upozornil. Mesto preto žiada posilnenie právomocí mestskej polície a lepšiu koordináciu so štátnou.
Samosprávy chcú rýchle riešenia
Podľa Rybníčka by pomohlo, keby mestskí policajti získali kompetencie blízke štátnym a aby v mestách vznikol nový bezpečnostný zbor. „Ak sa v uliciach objavia vyškolení žandári, môže to zlepšiť pocit bezpečia,“ povedal.
Primátori navrhujú aj rýchlejšie postihy – napríklad možnosť, aby bol páchateľ okamžite predvedený pred sudcu a dostal trest vo forme verejnoprospešných prác. Ak by ich odmietol, čin by sa mohol preklasifikovať na trestný.
Minister spravodlivosti Boris Susko reagoval, že problém rastúcej kriminality ministerstvo vníma, no nesúhlasí s jeho interpretáciou. Podľa neho je na vine komunikácia opozície, ktorá po prijatí novely šírila slogan, že „kradnúť sa oplatí“.
„Nie je pravda, že páchatelia sú beztrestní,“ zdôraznil Susko. Pripomenul, že zvýšenie hranice škody na 700 eur zodpovedá minimálnej mzde a nadviazalo na návrh jeho predchodcu Viliama Karasa. Tvrdí tiež, že vlámanie či násilie pri krádežiach sú aj naďalej trestnými činmi bez ohľadu na výšku škody.
Žilinka: Zrušenie horalkového paragrafu bola chyba
Do diskusie sa zapojil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý navrhol doplniť Trestný zákon o ustanovenie, umožňujúce prísnejší postih opakovaných drobných krádeží. Kritizuje zrušenie tzv. horalkového paragrafu, ktorý umožňoval stíhať aj páchateľov opakovane pášucich malé krádeže.
„Orgány moci sú povinné prijať opatrenia, ktoré zabezpečia efektívnu ochranu spoločnosti pred recidivistami,“ napísal Žilinka. Navrhuje aj väčšiu individualizáciu trestov a alternatívne tresty namiesto väzby.
Susko reagoval, že o zrušení horalkového paragrafu sa diskutovalo už v roku 2023, keď za to hlasovala aj dnešná opozícia. „Je pre mňa prekvapujúce, že pán generálny prokurátor sa ozýva až teraz,“ poznamenal.
Zároveň pripomenul, že na odstránení paragrafu bola vtedy celospoločenská zhoda a návrh pôvodne pochádzal od exministra Karasa. „My sme tú pasáž len prevzali,“ dodal.
Návrat paragrafu? Susko hovorí, že nie je vylúčený
Hoci minister odmieta, že by novela bola chybou, nevylúčil, že sa určitá forma horalkového paragrafu môže do legislatívy vrátiť. „Zvažujeme viacero alternatív. Ak sa s odborníkmi zhodneme, môžeme pristúpiť k novej úprave,“ uviedol.
Okrem legislatívnych opatrení chce rezort presadiť aj praktické kroky – dôslednejšie usmerňovanie polície či prítomnosť policajtov priamo v niektorých predajniach. V hre sú aj drobné obecné služby ako forma trestu.
Zástupcovia miest, prokuratúry aj ministerstva sa zhodujú, že problém s drobnými krádežami existuje. Rozchádzajú sa však v tom, ako ho riešiť. Kým primátori volajú po rýchlej a prísnej reakcii štátu, rezort spravodlivosti tvrdí, že chyba je v aplikácii zákona, nie v zákone samotnom.
Debata o návrate „horalkového paragrafu“ tak symbolizuje širší problém – ako nastaviť tresty tak, aby chránili občanov, no zároveň zachovali primeranosť a funkčnosť systému.
