Zahraniční investori sa Slovensku otáčajú chrbtom a tí, ktorí ešte zostali, vkladajú peniaze už len do udržania toho, čo sa momentálne vyrába. Firmy strácajú dôvod investovať, ľudia zostať. Ak sa kurz nezmení, o tri roky dôjdu zákazky a nebude čo vyrábať – zosype sa priemysel, pracovné miesta aj štátny rozpočet. Uviedli to vo štvrtok na konferencii predstavitelia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) s tým, že v spravovaní štátu sú nevyhnutné zmeny.
„Ak ekonomika nerastie, dlh sa nedá zvládať. Podiel dlhu na HDP rastie, deficit neklesá a dostávame sa do negatívnej špirály. Z dlhu sa dá dostať jedine rastom. A práve ten sme zabrzdili,“ priblížil prezident APZD Alexej Beljajev.
Sme v pasci priemernosti
Krajina s 0,5-percentným rastom si podľa neho nemôže dovoliť žiť, akoby mala rast 5 %. „Slovensko sa ocitlo v pasci priemernosti. Chceme priemerných ľudí, priemerné firmy a priemerné platy. Čokoľvek nad tým zaťažíme vyššími daňami. Lenže v priemernosti sa už dnes zarobiť peniaze nedá. A z čoho potom chceme financovať verejné služby, keď úspech trestáme namiesto toho, aby sme ho podporovali? Čo vlastne chceme z tohto štátu urobiť?“ podčiarkol Beljajev, ktorý je členom Hospodárskej a sociálnej rady za APZD.
Podľa Beljajeva Slovensko potrebuje kroky, ktoré mu vrátia budúcnosť. To znamená vypnúť opatrenia, ktoré zvyšujú náklady. Treba čo najskôr odstrániť transakčnú daň, ktorá odrádza investorov, predstaviť vierohodný plán postupného znižovania dane z príjmov právnických osôb, aby firmy opäť videli zmysel plánovať a investovať na Slovensku.
„Energiám pre priemysel musíme vrátiť konkurencieschopnú cenu, rozbehnúť obnoviteľné zdroje energií a konečne urobiť poriadok v odpadovom hospodárstve, aby sa Slovensko prestalo vytrácať z mapy investorov,“ spresnil.
Vláda si kupuje priazeň voličov
Na strane práce je podľa neho nevyhnutné prijať opatrenia na postupné znižovanie daní pre fyzické osoby, znížiť stropy odvodov a pripraviť program, ktorý zvráti odchod talentov a prinesie späť tých, ktorí dnes študujú a pracujú za hranicami. „A hlavne prestať pridávať nové nekryté výdavky, na ktoré ekonomika nedokáže zarobiť. Namiesto reálnej podpory rastu si vláda stále kupuje priazeň voličov ľúbivými benefitmi. Trinásty dôchodok, plošné dotácie energií, vlaky a obedy zadarmo sú pritom pri dnešnom tempe rastu neufinancovateľné,“ zdôraznil Beljajev. Ten v minulosti podporoval Vladimíra Mečiara a netajil sa ani sympatiami k vládam Roberta Fica.
„Za vyššie odvody ľudia nedostanú žiadnu protihodnotu. V praxi je to len ďalšia daň. Konsolidácia v čistom najviac vplýva na zamestnancov a práve na tých, ktorí ťahajú ekonomiku dopredu. Na ‚mozgovňu‘ môžeme zabudnúť. Budeme radi, ak nám tu zostane aspoň ‚montovňa‘,“ dodal viceprezident APZD Alexander Matušek.
Nie sme konkurencieschopní
Slovensko už vyše desaťročie zaostáva za svojimi susedmi vo všetkých kľúčových oblastiach konkurencieschopnosti – od hospodárskeho výkonu a efektívnosti verejných inštitúcií až po podnikateľské prostredie a infraštruktúru. Upozornil na to vo štvrtok analytický inštitút Rady slovenských exportérov Export analytica.
„Niekoľkoročný kontinuálny pokles Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti je jasným signálom, že problém je systémový. Ak nebudeme konať, riskujeme zaradenie medzi ekonomiky, ktoré strácajú schopnosť konkurovať aj v regióne strednej Európy,“ uviedol analytik Filip Šandor.
Slovensko dosahuje dlhodobo najnižšie investície do výskumu a vývoja v rámci V4 – v roku 2023 iba 1,03 % HDP, zatiaľ čo priemer EÚ presahoval 2,2 % HDP. Česká republika vynakladá 1,8 %, Poľsko 1,6 % a Maďarsko 1,4 %.
Výrazným problémom sú aj energetické náklady pre podniky – Slovensko patrí medzi najdrahšie krajiny v Európe. V druhej polovici 2024 priemyselné podniky platili v priemere 0,179 eura za kWh, čo je výrazne nad priemerom EÚ (0,159 eura/kWh). Takéto prostredie znižuje konkurencieschopnosť exportne orientovaných odvetví.
Zadlžujeme sa a starneme
Analytici upozornili aj na dlhodobý rast verejného dlhu – zo 48 % HDP v roku 2019 na 60,1 % HDP v roku 2025. Rastúce zadlženie spolu s fiškálnou konsolidáciou obmedzuje schopnosť štátu investovať do modernizácie infraštruktúry či podpory inovácií.
„Slovensko sa tak dostáva do pasce, kde vysoký dlh a nízke verejné investície navzájom posilňujú stagnáciu,“ dodáva Šandor. Ďalšou výzvou sú demografické trendy: podľa prognóz OSN sa populácia Slovenska do roku 2040 zníži o 5 %, pričom starnutie obyvateľstva zvýši tlak na verejné financie. Odchod mladých talentov do zahraničia len zhoršuje schopnosť krajiny reagovať na technologické zmeny a budovať modernú ekonomiku.
