Signály z Teheránu aj Washingtonu v priebehu posledných hodín naznačili citeľné uvoľnenie jednej z najnapätejších situácií posledného obdobia. Iránske justičné orgány popreli informácie o bezprostrednej poprave mladého účastníka protivládnych protestov a Spojené štáty súčasne zastavili prípravy na vojenský zásah, ktorý sa podľa viacerých zdrojov nachádzal v pokročilom štádiu.
Impulzom k zmierneniu napätia bolo vyhlásenie iránskej justície zo štvrtka. Tá oznámila, že 26-ročný Erfán Soltání, zadržaný 10. januára počas protivládnych demonštrácií, nebol odsúdený na trest smrti. Informáciu priniesla agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske štátne médiá. Soltání je momentálne zadržiavaný v centrálnej väznici v Karadži a čelí obvineniam zo „spolčenia proti vnútornej bezpečnosti krajiny a z propagandistických aktivít proti režimu“.
Podľa justície však ani v prípade uznania viny tieto skutky neumožňujú uloženie trestu smrti. Informuje portál HN Online
Symbol protestov a zahraničný tlak
Prípad mladého muža sa v predchádzajúcich dňoch stal jedným zo symbolov tvrdého postupu voči protestujúcim. Jeho fotografia sa objavila v svetových médiách a vyvolala ostré reakcie zo zahraničia. Oficiálne vyjadrenie justície nadviazalo na slová ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího, ktorý v rozhovore pre Fox News uviedol, že Teherán neplánuje žiadne bezprostredné popravy protivládnych demonštrantov.
Situáciu intenzívne sledovali aj Spojené štáty. Americký prezident Donald Trump v stredu večer verejne vyhlásil, že „prestali a neexistujú žiadne plány na popravy“, pričom sa odvolal na informácie z „veľmi dôležitého a spoľahlivého zdroja z druhej strany“. Už predtým varoval, že pokračovanie popráv by mohlo viesť k tomu, že Spojené štáty „podniknú rázne kroky“. Píše web Topky s odvolaním na zahraničné médiá.
Náznaky blížiaceho sa konfliktu
Vyjadrenia prišli v čase, keď sa v regióne objavovali signály možnej vojenskej operácie. Irán dočasne uzavrel svoj vzdušný priestor, civilné lety zmizli z radarov a americké tankovacie lietadlá vzlietli zo základne v Katare. Denník The New York Times informoval, že do pohotovosti boli uvedené aj strategické bombardéry. Analytici zároveň zaznamenali zvýšený pohyb vojenských lietadiel nad Irakom, hoci upozorňovali, že to ešte nemusí znamenať bezprostredný útok.
Nečakané pribrzdenie
Napokon však nasledoval obrat. Trump po vystúpení pred novinármi naznačil, že Spojené štáty budú situáciu naďalej monitorovať, no nové informácie z Iránu považujú za významný posun. Na otázku, či je vojenský zásah definitívne vylúčený, odpovedal opatrne a zdôraznil, že Washington dostal „veľmi silné vyhlásenia od ľudí, ktorí majú o situácii presné informácie“.
Zahraničné médiá ponúkli viacero vysvetlení, prečo sa vojenská akcia napokon neuskutočnila. Izraelský analytik Amir Bohbot pre server Wallah uviedol, že Trump mohol zásah osobne zablokovať v momente, keď neexistovala istota, že by viedol k zásadnému oslabeniu iránskeho režimu. Iné zdroje hovoria o nepriaznivom počasí alebo o tom, že Spojené štáty zámerne demonštrovali vojenskú pripravenosť bez samotného úderu s cieľom získať spravodajské informácie.
Celé dianie sa odohráva na pozadí najrozsiahlejších protestov v moderných dejinách Iránu. Nepokoje vypukli koncom decembra po prudkom oslabení iránskej meny a postupne zasiahli všetky regióny krajiny. Podľa nórskej organizácie Iran Human Rights iránske bezpečnostné zložky doteraz zabili najmenej 3428 protestujúcich, čo však Teherán spochybňuje. Minister Arakčí tvrdí, že správy o masovom zabíjaní sú výsledkom „izraelského sprisahania“ s cieľom umelo navyšovať počet obetí.
