Brutálny zásah komunistickej polície 17. novembra 1989 na Národnej triede vyvolal nielen demonštrácie, ale aj záplavu rozhorčených listov vtedajšiemu prezidentovi Gustávovi Husákovi. Možno v naivnej viere, že to tak nenechá a voči demonštrantom zasiahne.
„Pán prezident, nechajte vyšetriť, kto brutálne zasahoval na Národnej triede. Vystúpte s prejavom, vysvetlite, čo sa stalo,“ písal Husákovi na Pražský hrad dôchodca zo Zálužia. „Pán prezident, napravte, čo súdruh Jakeš a ostatní napáchali. Ako ste mohli odovzdať moc niekomu tak neschopnému?“ vytýkali prezidentovi pražskí zväzáci. Archív ukrýva listy od zbitých študentov, kolektívov tovární, kultúrnych inštitúcií, ale aj od Husákových spoluväzňov z 50. rokov, uvádza portál iDnes.cz. „Na prezidentský stolec do budúcnosti musí nastúpiť osobnosť, ktorá ochráni záujmy všetkých,“ písali mu spoluväzni.
Väčšina listov z tej doby je uschovaná na Pražskom hrade. „V našom archíve sú ich z tej doby stovky, ako od jednotlivcov, tak od celých kolektívov,“ hovorí vedúca Archívu Kancelárie prezidenta Českej republiky Lucie Večerníková.
Česi v sebe po desaťročia prechovávajú predstavu o prezidentstve vybudovanú prvým československým prezidentom T. G. Masarykom. Zatiaľ čo v iných krajinách vnímajú prezidenta len ako prvého štátneho úradníka, v Česku bol a niekedy stále je považovaný za všemocného vladára, ktorý rozhoduje v krajine o všetkom.
Archívne krabice tak ukrývajú listy od robotníkov z tovární, rôznych kultúrnych inštitúcií či študentov, ktorí boli prítomní pri zásahu, ale sú tu aj listy od krajanov zo zahraničia a jeho niekdajších spoluväzňov z 50. rokov. Ľudia Husáka väčšinou informujú o tom, čo sa stalo, požadujú prešetrenie zásahu, ale požadujú aj jeho okamžitú abdikáciu.
„Súdruhovia, v Mánese sa uskutočnilo zhromaždenie 1 500 výtvarníkov a architektov. Žiadame vás, aby ste rešpektovali naše požiadavky a začali bezodkladne konať,“ písali Husákovi umelci.
Nachádzajú sa tu aj listy od jednotlivcov. Napríklad niekdajšia televízna hlásateľka, vtedy disidentka, Kamila Moučková prezidentovi píše, že mu na protest proti zásahu vracia vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, ktoré dostala v roku 1968 od Husákovho predchodcu Ludvíka Svobodu.
Aj po 35 rokoch z listov priamych účastníkov z radov študentov mrazí. V jednej z krabíc je napríklad text od zväzákov SPŠ V úžlabine v Prahe 10. Obsahuje dve desiatky priamych svedectiev od účastníkov zhromaždenia na Albertovej a následne obetí zákroku polície na Národnej triede, písaný jazykom stredoškolákov. „Pán prezident nechajte vyšetriť, kto brutálne zasahoval na Národnej, aké zložky sa podieľali na zákroku proti pokojnej demonštrácii!“ písali na Hrad.
Kritika aj podpora súdruhov
Ďalšia zložka obsahuje listy a petície, ktoré naopak podporujú vtedajší režim aj prezidenta. Napríklad list od slovenských študentov z Bratislavy, ktorí nechápu, o čo v Prahe ide. „Oni berú za svoje činy judášsky groš z cudzineckých centrál zo Spolkovej republiky a USA. Robia to za peniaze! „ píšu študenti Husákovi. Niektoré správy z pohľadu dneška pôsobia až komicky, napríklad od „ochrancov socializmu“, ktorým večer vypadol televízny signál, a preto žiadajú ochranu televíznych vysielačov jednotkami ministerstva vnútra.
Ďalší zo sympatizantov požaduje rovno mobilizáciu roľníkov, robotníkov a ľudových milícií, rovnako ako v roku 1948 a boj za záchranu socializmu, ako v auguste 1968. Ďalšie listy Husákovi pripomínajú, že ešte skôr ako zásah na Národnej triede tu boli demonštrácie v severných Čechách, kde ľudia vyšli do ulíc kvôli nedýchateľnému vzduchu.
Záznamy od referentov potvrdzujú, že vtedy na Hrad nechodila len pošta, ale nahnevaní ľudia často prichádzali aj osobne. Kedysi pragmatický politik a brilantný rečník Husák bol v tom čase už 76-ročný chorý muž, ktorý sa stále častejšie stával terčom vtipov. Schytával to či už kvôli svojej „českoslovenčine“ alebo podivne hrubým okuliarom. Abdikoval 10. decembra 1989 po tom, čo menoval novú vládu. 29. decembra bol zvolený za nového prezidenta Václav Havel.
