Stačí jediný kontakt s kliešťom a môže sa spustiť alpha-gal syndróm – netypická potravinová alergia, pri ktorej organizmus odmieta červené mäso. Tento jav, pôvodne popisovaný najmä v USA, už zaznamenali aj viaceré európske krajiny.
Jedno uhryznutie od kliešťa môže navždy zmeniť váš vzťah k červenému mäsu. Alpha-gal syndróm je zriedkavá, no vážna alergia, pri ktorej organizmus začne odmietať mäso a iné živočíšne produkty.
Čo je alpha-gal syndróm?
Alpha-gal syndróm (AGS) je neobvyklá potravinová alergia, pri ktorej organizmus reaguje na molekulu alpha-gal (galaktóza-α-1,3-galaktóza). Ide o cukrovú zložku nachádzajúcu sa v tkanivách väčšiny cicavcov – teda v červenom mäse, vnútornostiach a v niektorých živočíšnych produktoch, napríklad v želatíne.
„U ľudí sa alpha-gal prirodzene nevyskytuje. Problém nastáva, keď do hry vstúpi kliešť, ktorý do krvi prenesie túto molekulu,“ vysvetľuje portál iMeteo.
Imunitný systém začne prehnane reagovať a vytvára IgE protilátky proti alpha-galu. Výsledkom je, že organizmus začne vnímať mäso cicavcov ako hrozbu.
Ako sa prejavuje alergia?
U citlivých osôb sa po konzumácii červeného mäsa alebo vnútorností objavia rôzne prejavy:
- svrbenie, žihľavka, vyrážky
- bolesti brucha, zvracanie, hnačka
- opuchy pier, jazyka či viečok
- v najhorších prípadoch anafylaktický šok
„Zradné je, že nejde o klasickú alergiu na bielkoviny, ale na sacharidovú zložku, a reakcia sa často objaví oneskorene, 2 až 6 hodín po jedle,“ upozorňujú odborníci. Preto si pacienti často nespoja ťažkosti s jedlom, ktoré skonzumovali pred spaním.
Životný štýl sa musí zmeniť
Ak sa syndróm potvrdí, jedným z hlavných opatrení je vylúčenie rizikových potravín – červeného mäsa a produktov z neho.
„Našťastie, pacienti väčšinou môžu jesť hydinu a ryby, lebo u týchto živočíchov alpha-gal nie je,“ dodáva portál iMeteo. Napriek tomu ide o zásadnú zmenu životného štýlu, ktorú si musia pacienti osvojiť.
Zatiaľ čo v USA je AGS spájaný s americkým kliešťom (Amblyomma americanum), v Európe sa už objavujú prípady spôsobené európskym kliešťom (Ixodes ricinus).
Švédski vedci u pacientov našli IgE protilátky proti alpha-galu a zisťovali, že predtým boli uštipnutí európskym kliešťom. Analýzy potvrdili prítomnosť alpha-galu aj v tráviacom trakte týchto kliešťov.
Príklady z európskeho regiónu
V európskom regióne sa objavili konkrétne prípady. V Rakúsku 51-ročný muž po uštipnutí kliešťom zažil o pár mesiacov oneskorenú alergickú reakciu po konzumácii steaku. V Poľsku zaznamenali prvý prípad AGS v stredovýchodnej Európe – pacient, ktorý mal predtým prisatého kliešťa, opakovane utrpel anafylaktické reakcie po červenom mäse. „Stačí jedno prisatie kliešťa a môže dôjsť k vážnym problémom,“ upozorňujú lekári.
