Jozef Golonka (87), legenda slovenského hokeja, prežíva náročné obdobie. Po niekoľkých operáciách sa zotavuje, no bolesti ho stále trápia. Napriek tomu si zachováva typický nadhľad a životnú energiu. So svojou manželkou Boženkou sa už teraz otvorene rozprávajú aj o otázkach dedičstva.
Zdravotné ťažkosti sa na Golonkovi podpísali – podstúpil výmenu bedrového kĺbu aj operáciu pruhu. Momentálne sa nachádza v rehabilitačnom procese a svoju silu čerpá najmä z práce v záhrade a pokoja stredného Slovenska, kde s manželkou chodia oddychovať.
Je ako na zips
Golonka o svojom stave hovorí otvorene, s dávkou svojského humoru. „Vďačím našim lekárom a tomu tam hore, že som ešte tu, lebo ja som ako na zips. Keď drží, tak je dobre, ale keď sa rozopne, tak sa rozpadnem a je po mne. Mám teraz aj umelý kĺb, stále mám bolesti strašné, a to najmä ráno, keď sa zobudím, počas dňa to ale rozchodím,“ uviedol pre denník Nový Čas.
Napriek odporúčaniam lekárov si stále zachováva aktívny prístup. „Lekár mi minule vynadal, že kde mám vozík, že nemám chodiť, ale ja som živočích. Ja som v pohode,“ dodal.
O dedičstve bez tajomstiev
S manželkou Boženkou majú vo veci dedičstva jasno. Golonka, ktorý bol ženatý dvakrát a má štyri deti, dve z prvého manželstva a dve zo súčasného, sa netají tým, že všetko majú pod kontrolou. „My nie sme nejako príliš majetní… Keď niečo potrebujem, mám deti, ktoré mi vždy pomôžu. U nás doma je matriarchát a dedičské veci má na starosti manželka,“ priznal.
Dodal, že jeho manželka nemá žiadne predsudky voči deťom z prvého vzťahu. „Moja manželka si všetko zapisuje a má nad všetkým kontrolu. Nemá ani žiadne antipatie k mojej prvej rodine,“ vysvetlil s tým, že si želá, aby po jeho odchode nedošlo medzi potomkami k žiadnym nezhodám.
Začiatky v športe
Lásku k športu v ňom prebudili rodičia. „K športu ma viedla moja mama, ktorá sa venovala plávaniu, krasokorčuľovaniu, často bola na klzisku, a takisto môj otec, ktorý bol futbalovým expertom. Hral za Brezno, za Nitru, a keď dostal prácu v Bratislave, hral za mestské závody. Vtedy sa za futbal neplatilo, ale ľudia dostávali zamestnanie,“ spomína. Píše o tom web Život.
Aj sestra bola výrazná športová osobnosť, majsterka Československa v krasokorčuľovaní. Mama snívala, že súrodenecká dvojica vytvorí tanečný pár. „Ale ja s mojou sestrou pár? To by ešte chýbalo!“ zasmial sa.
Hokej sa mu najprv nepáčil
Hoci sa preslávil ako hokejista, Golonka priznáva, že jeho talent spočiatku smeroval inam. „Aby som povedal pravdu, bol som lepším tenistom ako hokejistom,“ priznáva.
V detstve chodil zbierať loptičky na tenisové kurty v Ružinove. Za hodinu dostal korunu. Prvú tenisovú rebéliu si dobre pamätá: „Mal som len jednu kartu a hral som proti šampiónovi z Ostravy. Rozhodca, keď videl, že vyhrávam, ma začal oberať o loptičky. Ja som sa však nedal. Vyhodil som raketu hore, zostala visieť na storočnej lipe a ja som sledoval, ako sa hompáľala. Prvý zápas som skrečoval, ale nasledujúci rok som im vyprášil kožuchy.“
Keď raz doniesol domov prvé zarobené peniaze z hokeja, čakal pochvalu. Dostal však zaucho. „Mama si myslela, že som tie peniaze ukradol. Až otec jej vysvetlil, že sú z hokeja. Potom sa potešila – peniaze zobrala a dala za ne sestre ušiť krasokorčuliarske topánky. A ja som nemal nič,“ rozosmial sa pri spomienke.
Za roky kariéry utŕžil nespočetné množstvo zranení. „Na tele mám asi 320 stehov, som po ôsmich ťažkých operáciách, ale vždy som sa na ľad vrátil,“ bilancuje. Jeho životným krédom, ktoré si niesol aj počas športových stretov, bolo: „Nikdy nezačni a vždy vráť.“
