Spolu s Karlom Čáslavským, ktorý mal suchý anglický humor, vytvorili nezabudnuteľnú dvojicu.
Čestný občan, rozhlasák a milovník slovenčiny
Jan Rosák sa narodil 24. augusta 1947 v Ivanoviciach na Hané, kde mu v tomto roku udelili titul čestného občana. S rozhlasom spolupracuje už 54 rokov, s televíziou o päť menej.
Videostop, Magion či Studio Rosa. Zaspomínajte si na relácie, ktoré Jan Rosák moderoval. Zdroj: X/Udalosti Brno
Je päťnásobným držiteľom ceny TýTý a jeho hlas poznajú generácie divákov aj poslucháčov. Má dve dcéry a tri vnúčatá. Na divadelné dosky sa nevracia len v Mýdlovom princovi, ale spomína aj na projekt Poklady z půdy.
Aj keď nie je typickým zberateľom, staré veci nerád vyhadzuje, čo sa ukázalo najmä počas sťahovania.
Odchod z Mníšku a nový život pri vnúčatách
Po tridsiatich rokoch sa s manželkou rozhodli opustiť Mníšek pod Brdy.
Vybudovali tam vlastné divadlo, organizovali festivaly, ale napokon ich k zmene prinútili praktické dôvody.
„Sme veľmi starostliví starí rodičia, najmä moja manželka. Každý deň vyzdvihuje naše tri vnúčatá zo školy, rozváža ich na krúžky, potom ich znovu zbiera a odovzdáva späť rodičom. Keď sa večer okolo deviatej vracala domov, mala na tachometri najazdených až 140 kilometrov a bola úplne vyčerpaná. Preto sme sa rozhodli hľadať nové bývanie bližšie k našim dcéram. A podarilo sa – dnes bývame v Dobřejoviciach, nie päťdesiat, ale len päť minút od detí,“ hovorí.
Jiřina sa stará teraz o vnúčatá, rozváža ich po krúžkoch, vyzdvihuje zo školy a jej denné jazdy sa vyšplhali až na 140 kilometrov.
Dnes žijú v Dobřejoviciach – len päť minút od dcér.
Rozhlasový maratón a starosť o jazyk
Každý piatok vysiela Rosák v relácii Šťastnou cestu na Českém rozhlase. Teší ho, že ide o živý formát s možnosťou improvizácie, a opäť v ňom spolupracuje s manželkou, ktorá píše scenáre.
V rámci relácie sa venuje aj jazykovej rubrike Slovo nad zlato, kde vyjadruje svoj vzťah k češtine. Priznáva, že ho niekedy až fyzicky bolí, ako sa s jazykom dnes zaobchádza.
Angličtina, dedičstvo hlasu a bratské príhody
Rosák sa čuduje nad rečou dospievajúcich, ale teší ho, že jeho vnúčatá komunikujú medzi sebou plynulo po anglicky. Hovorí, že hlas zdedil po otcovi, ktorý si ho v telefóne raz pomýlil a takmer vybavil kšeft v jeho mene.
„Otec mal naozaj veľmi podobný hlas ako ja. Raz som prišiel domov a len tak mimochodom mi povedal, že som takmer prišiel o zákazku – v telefóne si ho totiž pomýlili so mnou a ponúkli mu prácu. Vraj chvíľu predstieral, že je to v poriadku, a až potom sa dotyčnému priznal, že nie je ten, za koho ho považovali,“ rozpráva Rosák.
Otec bol obchodník s chmeľom a sladom, neskôr pracoval vo Viedni, kde Rosák ako dieťa chodil na školu pri ambasáde.
Má aj dvoch bratov, ktorí už, žiaľ, nežijú, no bol na nich hrdý. Spomína, ako ho ako dieťa v kočíku posielali z kopca – a raz ho takmer zabili. Našťastie zasiahnuť stihol farár, ktorý práve vyšiel z pohrebu a zachránil ho.
Ukecaný školák, ktorému zostal mikrofón osudom
Ako školák bol známy svojou výrečnosťou, za ktorú dostával aj poznámky. Všetko musel komentovať – a ako sa neskôr ukázalo, práve táto vlastnosť mu pomohla vybudovať kariéru. Mikrofón sa stal jeho osudom a Rosák patrí medzi stálice českej mediálnej scény. Jeho život je dôkazom, že aj z najnevinnejších náhod môže vzniknúť celoživotná dráha.
