Konsolidácia verejných financií bola jednou z hlavných priorít vlády. Cítime ju v peňaženkách, pri nákupoch, všade. Napriek tomu je to zatiaľ nevydarený projekt.
Po nástupe do funkcie sa pripravili dva rozsiahle balíky opatrení na roky 2024 a 2025, ktoré mali ambíciu postupne ozdraviť štátne financie a znížiť deficit. Ten sa pri prevzatí vlády pohyboval na úrovni 4,8 % HDP. Napriek veľkým očakávaniam sa ukazuje, že výsledky sú veľmi slabé. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že bez ďalších krokov môže Slovensko do roku 2028 skončiť až s 6 % deficitu HDP, čo by predstavovalo viac než 9 miliárd eur.
Vládne opatrenia mali potenciál priniesť úsporu na úrovni 2,5 % HDP, no skutočný efekt bol sotva tretinový. Dôvodom sú nové a najmä trvalé výdavky, ktoré vláda prijala paralelne s konsolidačnými balíkmi. Tie znížili čistý prínos na približne 0,7 % HDP. K tomu sa pridali aj dočasné opatrenia, ktorých účinok sa časom vytráca – napríklad vyššie zdravotné odvody, špeciálny bankový odvod či poplatky z produkcie ropy.
Trvalé výdavky namiesto úspor
Namiesto znižovania výdavkov štát dlhodobo prijíma nové, ktoré výrazne zvyšujú tlak na rozpočet. Už dnes je jasné, že len tieto kroky navýšia výdavky do roku 2028 o ďalších 1,4 % HDP, teda približne 2,2 miliardy eur.
Medzi najvýznamnejšie položky patria:
- zvýšenie 13. dôchodkov a ďalšie výdavky v zdravotníctve,
- stabilizačné príspevky pre políciu a armádu,
- výstavba a rekonštrukcie nemocníc,
- vyššia valorizácia učiteľských platov,
- plošné energetické dotácie na plyn a teplo.
Keby sa tieto opatrenia neprijali, deficit by bol v roku 2028 nižší minimálne o 1,4 % HDP. Vláda síce deklaruje snahu o konsolidáciu, no jej vlastné kroky tento cieľ oslabujú.
Nepriaznivé prostredie a slabý rast
Situáciu ešte zhoršujú okolnosti, ktoré vláda nemá priamo pod kontrolou. V roku 2025 nastane skokový nárast obranných výdavkov, keďže Slovensko musí zaplatiť za techniku objednanú ešte v roku 2018. To zvýši deficit o ďalších 0,9 % HDP. Súčasne rastie aj cena obsluhy dlhu – kombinácia vysokých deficitov a vyšších úrokových sadzieb znamená, že len úroky si do roku 2028 vyžiadajú o 1 % HDP viac.
„Skutočnosť, že napriek uskutočnenej konsolidácii deficity zotrvávajú na vysokých úrovniach, je možné vysvetliť tromi hlavnými faktormi. Sú to nové výdavkové opatrenia, zvýšené výdavky na úroky a obranu a v neposlednom rade zhoršený ekonomický vývoj,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ekonomický rast, ktorý by mohol pomôcť, je pritom pomalší, než sa čakalo. V rokoch 2025 až 2027 sa odhaduje na 1,4 – 1,7 %, teda podstatne menej než pôvodne predpokladaných 3 %. Tento slabý výkon spôsobujú nielen vonkajšie faktory, ako obchodné napätie so Spojenými štátmi, ale aj samotná konsolidácia, ktorá cez zvýšené dane krátkodobo brzdí hospodársku aktivitu. Slabší rast následne znižuje príjmy štátu a zhoršuje celkový výsledok.
Napriek deklarovaným cieľom, že deficit klesne na 2,8 % HDP do roku 2028, odborníci varujú: bez radikálnych a hlavne trvalých krokov hrozí Slovensku čierny scenár, v ktorom konsolidácia nielenže neprinesie stabilitu, ale ešte viac zaťaží peňaženky ľudí.
