Riadenie štátu by malo byť aj o zodpovednosti. Ak vláda vyberá viac od ľudí, malo by sa to prejaviť aj na znížený dlhu. No zdá sa, že štát rozhadzuje čím ďalej tým viac. Slovensko sa totiž nachádza v období, kedy sa verejné financie síce „konsolidujú“, no výsledky tomu vôbec nenasvedčujú.
Zvyšovanie daní a rôzne úsporné opatrenia majú za cieľ znížiť deficit štátneho rozpočtu, no realita ukazuje, že dlh naďalej rastie a štátne výdavky sa vymykajú spod kontroly. Očakávania boli úplne iné – menej dlhov, viac poriadku vo verejných financiách. Namiesto toho sme svedkami toho, ako sa deficit pohybuje nad plánovanými hranicami.
Deficit verejnej správy sa má v roku 2025 vyšplhať až na 5,1 % HDP. To je približne 7 miliárd eur, čo je o 577 miliónov eur viac, ako bol pôvodný rozpočtový cieľ. Aj keď sa prijali tvrdé opatrenia, štát jednoducho míňa viac, než si môže dovoliť.
„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mierne znížila odhadovanú úroveň deficitu verejnej správy (VS) pre rok 2025. Pokles schodku o 36 mil. eur oproti júnovej prognóze je spôsobený najmä vyšším očakávaným príjmom z daní z práce, čo vyplýva z rýchlejšieho plnenia v predchádzajúcich mesiacoch oproti pôvodným predpokladom,“ uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na svojom webe.
Medzi hlavné dôvody, prečo konsolidačné úsilie nefunguje podľa predstáv, patria výrazne nižší výber daní, než sa predpokladalo, príliš optimistické odhady o úsporách na sociálnych dávkach a zvýšené výdavky na infraštruktúru a verejné služby.
Rastúce výdavky a klesajúce príjmy
Napriek vyšším daňovým sadzbám sa štátu nedarí naplniť štátnu pokladnicu v plánovanej miere. Spotreba obyvateľstva klesá a firmy tiež šetria. Práve tieto faktory sa podpisujú pod slabší výber DPH a daní z príjmov právnických osôb. Tým pádom štát neinkasuje toľko, koľko by potreboval na pokrytie svojich rastúcich nákladov.
Ako uviedli peniaze.sk, objavili sa síce malé pozitívne správy, ako napríklad zvýšený výber odvodov a daní z príjmov fyzických osôb, ktoré do rozpočtu priniesli navyše 162 miliónov eur, no v kontexte celkového schodku ide o drobnosti. Pritom výdavky prekračujú zákonný limit a očakáva sa, že dosiahnu až 61,2 miliardy eur.
Na vine sú aj nerealistické očakávania úspor. Napríklad pri sociálnych dávkach sa počítalo s väčšou úsporou, než sa v skutočnosti podarilo dosiahnuť. Tento dočasný efekt síce pomohol na oko skrotiť čísla, no nezakryl systémové nedostatky. A práve tie spôsobujú tlak z oboch strán – zo strany výdavkov aj príjmov.
Nebezpečná budúcnosť a neisté riešenia
Aj keď vláda avizovala ďalšie kroky, ako zvýšenie DPH na 23 %, zavedenie novej dane pre veľké firmy či transakčnú daň, otázne zostáva, či tieto opatrenia budú stačiť. Každý mesiac bez skutočne funkčných riešení znamená ďalšie straty, ktoré štát nedokáže pokryť z bežných zdrojov. V konečnom dôsledku tak na to môžu doplatiť obyvatelia – či už ďalším zvyšovaním daní, alebo znížením kvality verejných služieb.
Situácia v krajine sa čoraz viac približuje k ekonomickej priepasti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že bez rozhodnejších opatrení deficit zostane na rovnakej, neudržateľnej úrovni. V súčasnosti sa síce tempo zadlžovania mierne spomalilo, no cieľ znížiť ho pod 3 % HDP sa javí ako veľmi vzdialený.
Z pohľadu verejných financií je Slovensko na križovatke. Buď sa prijmú reálne systémové riešenia, alebo sa krajina bude naďalej prepadávať do ekonomickej neistoty.
