Vláda by mala pokračovať v konsolidácii. Zároveň by mala prísne kontrolovať výdavkovú stranu rozpočtu a snažiť sa o maximálnu adresnosť najmä v sociálnej oblasti, myslí si bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Dôležité podľa neho je, aby nám neprestali veriť investor.
Tri kolá konsolidácie zatiaľ očakávaný efekt celkom nepriniesli. Do štátnej kasy síce priniesli viac peňazí, ale zvyšovanie štátneho dlhu nezabrzdili.
“Priniesli síce vyššie príjmy, čo je pozitívne, avšak tie boli nejakým spôsobom utlmené, alebo výsledok toho bol utlmený tým, že narastali aj výdaje,” vysvetlil Ivan Šramko.
Faktom je, že výdavky rástli nielen v dôchodkovej oblasti, ale zvyšovali sa aj mzdy v školstve, v zdravotníctve, máme vyššie výdavky na obranu a mohli by sme vymenovať ďalšie.
“To znamená, že ten finálny výsledok v konsolidácii nebol taký, aký sa očakával. To, čo je extrémne dôležité, je naozaj pokračovať v konsolidácii a pokračovať tak, aby vláda plnila ten svoj cieľ, ktorý si stanovila v roku 2024,” povedal pre Kanal1 Šramko.
Podľa bývalého guvernéra NBS by sme sa v strednodobom fiškálne štruktúrovanom pláne mali v roku 2027 priblížiť k deficitu tri percentá. To by znamenalo, že dlh by nám už nerástol a zastavil by sa niekde okolo 62 percent. Ak by sa nám podarilo dosiahnuť takýto stav, vyslali by sme pozitívny signál zahraničným investorom, ktorí financujú tie naše deficity.
Štát musí šetriť na výdavkoch
Ďalšiu úsporné opatrenia vidí Ivan Šramko najmä na výdavkovej strane.
“Podľa môjho názoru tá najlepšia cesta, ako to robiť, je nezvyšovať daňovo odvodové zaťaženie, hlavne teda zaťaženie práce, pretože to sa ukazuje, že je kontraproduktívne a je to protirastové. A potom nám to spôsobuje to, že konkurenčne sú naše podniky neschopné, ale skôr sa teda sústrediť na tú výdavkovú oblasť,” priblížil Šramko.
Jednou z kľúčových možností, ako ušetriť na výdavkoch štátu, je adresnosť najmä pri sociálnych benefitoch. Na sociálnych výdavkoch by podľa exguvernéra Šramka vedel štát ušetriť miliardy eur, lebo 30 percent najlepšie zarábajúcich ľudí dostáva sociálne benefity zhruba vo výške 1,5 miliardy eur.
“V tejto oblasti by sa dali ušetriť miliardy a dokázal by sa teda ten náš deficit výrazne znížiť a dokázal by sa zastabilizovať aj ten rast nášho dlhu,” upresnil Šramko.
Jedným z finančne najnáročnejších sociálnych opatrení je vyplácanie 13. dôchodkov. Väčšina odborníkov aj politikov volá po ich adresnosti. Systém je dnes nastavený tak, že trinásty dôchodok dostávajú aj ľudia, ktorí sú majetní a často patria k tým najbohatším. Ivan Šramko nehovorí o zrušení trinásteho dôchodku, ale o jeho prísnej adresnosti.
“Určite adresnosť aj v tom dôchodkovom systéme, aj v prípade trinásteho dôchodku by bola žiadúca s tým, že, samozrejme, tí dôchodcovia s najnižšími príjmami by mohli dostať nejaký dôchodok,” myslí si Šramko.
Vláda už žiadne tvrdé konsolidačné opatrenia, ktoré by zasiahli peňaženky ľudí, v predvolebnom roku robiť nechce. Chce sa sústrediť na prorastové opatrenia a naštartovanie ekonomického rastu.
Viaceré ministerstvá ich majú premiérovi Ficovi predložiť do konca marca. Rezignovať na konsolidáciu si však vláda ani v predvolebnom roku nemôže dovoliť.
“Konsolidovať musíme. Je to náš záväzok, ktorý sme poslali do Bruselu. To znamená, ak by sme to naozaj urobili, tak by to bol problém, lebo by sme potom nedokázali plniť tie naše ciele…a samozrejme, ak by to trvalo dlhšiu dobu, tak by to mohlo mať aj fatálne dôsledky. To znamená, ak bude platiť to, že teda do pekla na bielom koni a nekonsolidovať a tak ďalej, tak to naše verejné financie z dlhodobého hľadiska nemusia zvládnuť?” uzavrel Ivan Šramko.
Naše opatrenia a rozhodnutia musia totiž presvedčiť investorov o tom, že za tie 3, 4 alebo 5 rokov bude Slovensko stále na udržateľnej trajektórii tak, aby sa nebáli investovať za dobrých podmienok do našich dlhopisov.
Našou prioritou musí byť zastabilizovať dlh, aby ďalej nerástol. Ak by sme totiž neurobili ďalšie opatrenia, tak by sa rýchlo mohol vyšplhať k 70 percentám.
