Na Slovensku už poľovníci v aktuálnej sezóne ulovili 24 vlkov. Ďalšie dva jedince uhynuli v okrese Liptovský Mikuláš. Vyplýva to z údajov Informačného systému poľovníctva, ktorý priebežne zverejňuje informácie o legálnych aj zaznamenaných úhynoch vlka dravého.
Zásahy sa doteraz uskutočnili v okresoch Kežmarok, Banská Bystrica, Svidník, Liptovský Mikuláš, Žilina, Levoča, Stará Ľubovňa, Martin, Detva, Snina, Ružomberok, Poprad, Zvolen, Gelnica, Poltár a Stropkov. Informuje TASR.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) pre sezónu 2025/2026 stanovilo celkovú kvótu na 74 jedincov. Podľa rezortu bola výška odstrelu určená ako 25 % z čistého ročného prírastku populácie. „Tým je zabezpečené, že vplyvom lovu v stanovenom rozsahu nedôjde k ohrozeniu populácie vlka dravého na Slovensku,“ uviedol hovorca ministerstva Lukáš Januv.
Rozdelenie povolení medzi kraje vyzerá nasledovne: v Banskobystrickom kraji je možné uloviť 21 vlkov, v Žilinskom 25, v Prešovskom 17, v Košickom sedem a v Trenčianskom štyroch. Lov sa pritom nesmie vykonávať v lokalitách s piatym stupňom ochrany prírody, v územiach európskeho významu, kde je vlk predmetom ochrany, v panónskom biogeografickom regióne, v blízkosti ekoduktov a ani v prihraničných oblastiach s Poľskom, Českom a Maďarskom.
Ministerstvo tvrdí, že pri určovaní kvóty postupovalo podľa európskej smernice o ochrane biotopov a zároveň vychádzalo z Programu starostlivosti o vlka dravého. Argumentuje aj škodami, ktoré predátory spôsobujú na hospodárskych zvieratách.
Ochranári: „Kvóty sú nevedecké a ohrozujú populáciu“
Rozhodnutie však ostro kritizujú environmentálne organizácie, ktoré hovoria o závažnom zlyhaní. WWF Slovensko, iniciatíva My sme les a občianske združenie Aevis žiadajú, aby bola kvóta pre ďalšie sezóny nulová. Podľa nich neexistuje žiadna vedecká štúdia, ktorá by dokazovala účinnosť odstrelu vlkov pri ochrane hospodárskych stád. Píše SITA a portál Pravda.
„Lov vlkov problémy chovateľov nevyrieši, naopak, môže ich zhoršiť. Požadujeme preto stanovenie nulovej kvóty na lov a zodpovedný prístup k ochrane vlkov na Slovensku,“ vyhlásila Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
Ochranári zdôrazňujú, že vlk má v prírode kľúčovú funkciu – reguluje populácie jelenej, diviačej a srnčej zveri, ktoré spôsobujú miliónové škody v lesoch aj na poliach. V roku 2023 tieto škody presiahli štyri milióny eur. „Škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách sú podľa oficiálnych dát zanedbateľné. Strieľanie vlkov je nezmyselný hazard, ktorý neprináša riešenie,“ upozornil Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Podľa Miroslavy Plassmann, riaditeľky WWF Slovensko, predstavuje odstrel aj riziko pre plnenie európskych záväzkov Slovenska. „Ministerstvo životného prostredia je povinné vlkov chrániť a nie aktívne podporovať ich zabíjanie,“ vyhlásila.
Ochranári pripomínajú, že aj masívne lovy z rokov 2010 až 2013, keď bolo každoročne usmrtených vyše 130 vlkov, neviedli k poklesu škôd na hospodárskych zvieratách. Naopak, v obdobiach s nižšími kvótami boli zaznamenané nižšie straty.
Hľadanie kompromisu
Nezhody medzi poľovníckou a envirokomunitou sa opakujú každý rok. Ministerstvo pôdohospodárstva argumentuje, že 74 ulovených jedincov neohrozí celkovú populáciu, ktorá je podľa rezortu stabilná. Oponenti však tvrdia, že štát sa opiera o neúplné dáta a ignoruje medzinárodné odporúčania.
Ochranárske združenia preto apelujú na vládu, aby namiesto lovu podporila farmárov pri zavádzaní preventívnych opatrení – napríklad elektrických ohradníkov alebo využívania strážnych psov. „Vláda a zodpovedné inštitúcie musia konečne prestať s neúčinnými a škodlivými opatreniami a namiesto lovu zabezpečiť dôslednú ochranu prírody a systematickú podporu farmárov,“ uviedla Plassmann.
