Lídri z niekoľkých krajín juhovýchodnej Európy sa v stredu 11. júna zišli v ukrajinskom prístavnom meste Odesa na regionálnom summite, len niekoľko hodín po tom, čo mesto zasiahli ruské raketové útoky a útoky dronmi.
Summit bol oznámený prostredníctvom oficiálnych webových stránok troch krajín, čím sa stretnutie dostalo do povedomia verejnosti, informuje Kyiv Post.
Zavítal aj srbský prezident
Lídri na summite podpísali vyhlásenie odsudzujúce ruskú inváziu, v ktorom okrem iného vyzvali na vstup Ukrajiny do NATO a odsúdili vojnové zločiny spáchané Ruskom.
Spomedzi lídrov krajiny prekvapil účasťou po dlhej dobe aj srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý je známy svojimi blízkymi väzbami na Rusko. Návštevu Ukrajiny uskutočnil prvýkrát od rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022.
Návšteva predstavuje významný posun, keďže Srbsko sa napriek tradičnému vzťahu s Ruskom snaží o užšie spojenie s Európskou úniou.
Vučić, ktorý sa predtým so Zelenským stretol najmenej trikrát, povedal, že Srbsko by mohlo Kyjevu pomôcť pri obnove vojnou zničených regiónov Ukrajiny. Srbský prezident, ktorý vyvažuje vzťahy medzi Ruskom a Západom, povedal, ale podľa informácií nepodpísal spoločné vyhlásenie, čo odráža snahu Srbska udržiavať dobré vzťahy s Kyjevom aj Moskvou.
„Ochranou našich (srbských) záujmov čiastočne chránim ruské aj ukrajinské záujmy… tak ako chránime záujmy medzinárodného… práva,“ povedal v prejave pre srbských novinárov.
Bodnutie do chrbta
Spoločné vyhlásenie podporuje úsilie Ukrajiny nájsť diplomatickú cestu k spravodlivému a trvalému mieru a obsahuje výzvu medzinárodnému spoločenstvu, aby zintenzívnilo svoju podporu Kyjeva a zdržalo sa poskytovania materiálnej alebo inej pomoci ruskému vojnovému úsiliu, dodáva agentúra Reuters.
Srbsko sa chce pripojiť k Európskej únii, ale Rusko, jeho výrazný spojenec, zostáva najväčším dodávateľom plynu a jedinej ropnej rafinérie v krajine je väčšinovým vlastníkom Gazprom. Hoci sa Belehrad odmietol pripojiť k západným sankciám voči Rusku za inváziu na Ukrajinu, odsúdil politiku Moskvy v Organizácii Spojených národov a vyjadril podporu územnej celistvosti Ukrajiny.
Belehrad uznáva Ukrajinu v celom jej rozsahu vrátane území, ktoré Rusko obsadilo od roku 2014, zatiaľ čo Kyjev odmietol uznať nezávislosť Kosova, bývalej južnej provincie Srbska s prevažne albánskym obyvateľstvom, z roku 2008.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
